Saturday, August 16, 2014

Koniec kurzu na cvičáku

Posledné tri návštevy cvičáku boli dosť rozpačité.

Prvý raz bolo veľmi veľa kurzistov, a tak sme cvičili so skúsenými. Šlo to, akurát som neodhadla náročnosť, a síce sme sa samozrejme odpojili skôr, aj to už bolo pre Fida prestrelené. A to až tak, že potom nevládal ani dojsť po vlastných ku autu, a tak sme spravili divadielko, ako si nesiem to moje "malinké" teliatko na rukách z cvičáku do auta.
Pozitívne bolo, že sa nám podarilo perfektné odloženie, dokonca sa nezdvihol ani keď som na chvíľku zašla za plentu. A so štekaním už tiež robíme pokroky :)

Ďalšíkrát sme pre zmenu cvičili s kurzistami. Doniesli sme si extra dobré pamlsky (nakrájané mäsko, ktoré mal mať na večeru) a tak som mala perfektnú pozornosť, k nohe sa sám naprával aj bez lákania pamlskom, stačilo že ho videl, robíme dokonca aj pokroky s točením doľava, aj keď ešte stále je čo zlepšovať. Znova ale pocit z celej hodiny rozpačitý, stánie v rade je namáhavé na psychiku tiež, pár sprdov za to že nesedí ako má (bodaj by nie, nemôžem po šteňati chcieť pozornosť 40 minút vkuse!), a väčšinu času sa vysvetľovalo novým. No a na konci sa pobláznil s kamarátom ČSV toľko, že sme opäť museli do auta na rukách.

Posledná návšteva bola krátka, lialo ako z krhly, takže sme cvičili len chvíľku. Štekať sa mu moc nechcelo, takže miesto šteknutia mám zase ohryzené stehno. S aportom ma ale veľmi potešil, loptičku chytil a dokonca s ňou pribehol ku mne - niečo z nás bude.

Do KK sa asi prihlásim, lebo na MV proste kúsať chceme, a o 80 menej za každú návštevu, to sa asi oplatí. Ale čo sa týka hodín poslušnosti, tak neviem. Sama nemám zatiaľ odhad na to, kedy už treba skončiť, a v rade sa s tým nikto nepára. A neviem, či ja vyzerám že si do toho nenechám kecať, alebo majú pocit, že viem čo robím, lebo Fido cvičí celkom pekne, ale posledných asi 5 návštev ma nikto v ničom neopravoval a nepoučoval... takže pre nás dobre akurát tak na socializáciu a cvičenie si niekde pomimo sama.


No comments:

Post a Comment