Pondelok, 18.8.
- 6:15, svetlo
- 4x4, vysoká tráva na výjazde na Hradeckú
- začínali sme opäť nariedko, od polovice sa prihadzovalo viac. Ňuchanie cez 10 minút bez zdvihnutia hlavy, úplne som bola megaspokojná.
Utorok, 19.8.
- 4:45, tma, na konci hmla
- 4x4, pokosená tráva pred kolejemi
- 8 minút ňuchania bez problémov, potom začal dvíhať hlavu a štrajkovať, zase sme sa dostali na +- 10 minút, ale koniec bol taký rozpačitý.
Piatok 22.8.
- 4:30, tma, hustá hmla
- 3x3, čerstvo (včera večer) pokosené púpava na obratisku
- veľa pamlskov, pokus o motivačnú, ale nedopadlo to dobre. Tá púpavová časť sa mu nejak nepáčila, možno bol príliš narušený pach nielen vo štvorci, lebo dosť vybiehal von a po chvíli si sadol a čumel na mňa. Po polke krabičky som ho stiahla, a spravila vedľa iný, ešte menší štvorček so zvyškom granulí.
- Druhý štvorček celý spokojne a pomerne rýchlo vyžral, tam už nemal tendenciu vybiehať ani nič, druhý bol na pokosenej tráve (nie púpave)
- Možno neni úplne dobré dávať na konci takú veľkú odmenu (hrsť granulí) lebo si asi spojil že koniec ňuchania = odmena, aj keď potom sa ešte sám znova hrnie do štvorca ňuchať ďalej.
Najviac je jasné že sa mu to páči z toho, že keď prechádzame obvyklými štvorčekovými miestami o pár dní neskôr na prechádzke, tak Fido hľadá, kde je ten štvorček schovaný :)
Friday, August 22, 2014
Saturday, August 16, 2014
Koniec kurzu na cvičáku
Posledné tri návštevy cvičáku boli dosť rozpačité.
Prvý raz bolo veľmi veľa kurzistov, a tak sme cvičili so skúsenými. Šlo to, akurát som neodhadla náročnosť, a síce sme sa samozrejme odpojili skôr, aj to už bolo pre Fida prestrelené. A to až tak, že potom nevládal ani dojsť po vlastných ku autu, a tak sme spravili divadielko, ako si nesiem to moje "malinké" teliatko na rukách z cvičáku do auta.
Pozitívne bolo, že sa nám podarilo perfektné odloženie, dokonca sa nezdvihol ani keď som na chvíľku zašla za plentu. A so štekaním už tiež robíme pokroky :)
Ďalšíkrát sme pre zmenu cvičili s kurzistami. Doniesli sme si extra dobré pamlsky (nakrájané mäsko, ktoré mal mať na večeru) a tak som mala perfektnú pozornosť, k nohe sa sám naprával aj bez lákania pamlskom, stačilo že ho videl, robíme dokonca aj pokroky s točením doľava, aj keď ešte stále je čo zlepšovať. Znova ale pocit z celej hodiny rozpačitý, stánie v rade je namáhavé na psychiku tiež, pár sprdov za to že nesedí ako má (bodaj by nie, nemôžem po šteňati chcieť pozornosť 40 minút vkuse!), a väčšinu času sa vysvetľovalo novým. No a na konci sa pobláznil s kamarátom ČSV toľko, že sme opäť museli do auta na rukách.
Posledná návšteva bola krátka, lialo ako z krhly, takže sme cvičili len chvíľku. Štekať sa mu moc nechcelo, takže miesto šteknutia mám zase ohryzené stehno. S aportom ma ale veľmi potešil, loptičku chytil a dokonca s ňou pribehol ku mne - niečo z nás bude.
Do KK sa asi prihlásim, lebo na MV proste kúsať chceme, a o 80 menej za každú návštevu, to sa asi oplatí. Ale čo sa týka hodín poslušnosti, tak neviem. Sama nemám zatiaľ odhad na to, kedy už treba skončiť, a v rade sa s tým nikto nepára. A neviem, či ja vyzerám že si do toho nenechám kecať, alebo majú pocit, že viem čo robím, lebo Fido cvičí celkom pekne, ale posledných asi 5 návštev ma nikto v ničom neopravoval a nepoučoval... takže pre nás dobre akurát tak na socializáciu a cvičenie si niekde pomimo sama.
Prvý raz bolo veľmi veľa kurzistov, a tak sme cvičili so skúsenými. Šlo to, akurát som neodhadla náročnosť, a síce sme sa samozrejme odpojili skôr, aj to už bolo pre Fida prestrelené. A to až tak, že potom nevládal ani dojsť po vlastných ku autu, a tak sme spravili divadielko, ako si nesiem to moje "malinké" teliatko na rukách z cvičáku do auta.
Pozitívne bolo, že sa nám podarilo perfektné odloženie, dokonca sa nezdvihol ani keď som na chvíľku zašla za plentu. A so štekaním už tiež robíme pokroky :)
Ďalšíkrát sme pre zmenu cvičili s kurzistami. Doniesli sme si extra dobré pamlsky (nakrájané mäsko, ktoré mal mať na večeru) a tak som mala perfektnú pozornosť, k nohe sa sám naprával aj bez lákania pamlskom, stačilo že ho videl, robíme dokonca aj pokroky s točením doľava, aj keď ešte stále je čo zlepšovať. Znova ale pocit z celej hodiny rozpačitý, stánie v rade je namáhavé na psychiku tiež, pár sprdov za to že nesedí ako má (bodaj by nie, nemôžem po šteňati chcieť pozornosť 40 minút vkuse!), a väčšinu času sa vysvetľovalo novým. No a na konci sa pobláznil s kamarátom ČSV toľko, že sme opäť museli do auta na rukách.
Posledná návšteva bola krátka, lialo ako z krhly, takže sme cvičili len chvíľku. Štekať sa mu moc nechcelo, takže miesto šteknutia mám zase ohryzené stehno. S aportom ma ale veľmi potešil, loptičku chytil a dokonca s ňou pribehol ku mne - niečo z nás bude.
Do KK sa asi prihlásim, lebo na MV proste kúsať chceme, a o 80 menej za každú návštevu, to sa asi oplatí. Ale čo sa týka hodín poslušnosti, tak neviem. Sama nemám zatiaľ odhad na to, kedy už treba skončiť, a v rade sa s tým nikto nepára. A neviem, či ja vyzerám že si do toho nenechám kecať, alebo majú pocit, že viem čo robím, lebo Fido cvičí celkom pekne, ale posledných asi 5 návštev ma nikto v ničom neopravoval a nepoučoval... takže pre nás dobre akurát tak na socializáciu a cvičenie si niekde pomimo sama.
Stopy a stvorce 11. - 17.8.
Pondelok 11.8. - prvý štvorec kompletne potme
čas 4:10max 3x3
pokosená tráva, pri kolejích
bez stopovačky, pri našlapovaní ležal tesne vedľa mňa (nechcela som ho uväzovať, vyzeral že má aj bez toho dosť tej tmy)
Ňuchanie veľmi rozpačité, 2x odbehol, tak potom po druhom napomenutí som ho zo štvorca stiahla, a s veľkou pochvalou dostal zvyšok granulí z ruky.
S mobilom v jednej ruke a pohárikom granulí v druhej mi chýbala tretia na dohadzovanie. Uff.
Utorok 12.8.
4:15max 3x3
nepokosená nižšia tráva, na obratisku
Na začiatku tak štvrť pohára na zemi, prihadzovala som po hrstiach, stále bolo granulí na zemi veľa
Pokojné ňuchanie, nič nás nevyrušovalo.
Chce to čelovku, fakt mi chýba jedna ruka...
Piatok 15.8.
4:15
max 3x3
pokosená tráva, pri kolejích
Not much to say, ňuchal tak priemerne, štvorec bol stále plný granuliek
Nová čelovka je fakt super vec.
Sobota 16.8.
18:30, pomerne zima, po daždi, svietilo slnko
4x4
dlhá nepokosená tráva, pri nájazde na Hradeckú
Na začiatku vo štvorci tak 40 granuliek, dohadzovanie po jednej, čiže tentoraz sa musel viac snažiť.
Vypracovanie 8 minút, hlavu zdvihol len raz, keď som zacinkala viečkom od pohára.
Po zapnutí stopovačky sa skoro nedal udržať, do štvorca sa hrnie skoro tak ako keď vidí nejakého psieho kamaráta. A na to, že okolo cinkali šaliny a chodili autá, tak sa sústredil veľmi pekne, dnes som fakt spokojná.
- vodu psovi ponúkať nie pred, ale po ju fakt potrebuje, moc. Možno preto tak hryze cestou domov, jasom ale trdlo...
Nedela 17.8.
6:15, zima, vlhko
4x4
vyšší trávnatý porast, lúčka pred bezďákom
Celkovo práca 10 minút, na začiatku 30 granuliek, prvých 5 minút prihadzovanie po jednej, potom po hrstiach
Rušivé vplyvy - na začiatku kašľajúci človek, za tým sa otočil. Keď sa zaňuchal tak už nezdvihol hlavu ani pri okoloidúcom bicykli alebo skateboarde, ktorý dosť dunel na mostíku.
Od 8. minúty začal dosť dvíhať hlavu, ale vždy sa znova zaňuchal - asi čakal, že po takomto čase už obvykle končíme.
V tme je kopa bubákov
Ako sa priblížil koniec leta, naše ranné prechádzky sa nenápadne presunuli do úplnej tmy - najprv sme za tmy iba vychádzali, no teraz už máme celú hodinovú prechádzku úplne bez svetla. A tak som zistila, že sa Fido kúsok tmy bojí, a tak mu teraz stačí oveľa kratšia prechádzka k tomu, aby bol rovnako unavený.
 Tma ma ale neodradila od toho, aby sme chodili ráno ňufať štvorčeky. Prvý pokus bol síce dosť rozpačitý - tá tma mu naozaj dosť dala zabrať a tak sme nedali ani polku granuliek, kým som sa rozhodla tú druhú polku radšej skŕmiť z ruky, za výdatnej pochvaly.Na ďalší deň si ale už povedal, že ho včera nič pri tom nezožralo, a tak sme už zňufali obvyklú dávku. A má to aj ďalšiu výhodu, po tme si môžem byť naozaj istá, že tie granulky nevidí a naozaj ňuchá. |
Mala som pár pokusov ako sa zo štvorcov pohnúť, ale ani s jedným som nebola spokojná - Fido prebieha spojku medzi 2 štvorcami moc rýchlo, a ani vo štvorci zatiaľ nevydrží tak dlho, aby som spravila rovno cyklickú stopu - takže si radšej počkáme na tábor, aby sme sa pohli ďalej.
Friday, August 1, 2014
Dovolenka
Fido má za sebou prvú dovolenku. Boli sme pozrieť na horách a mohol si užívať 10 dní behanie po záhrade, behať si kedy sa mu zachce a nie len vtedy, keď ho ja znesiem po schodoch dole. A čo ma celkom potešilo, aj keď mal k dispozícii záhradu kedykoľvek sa mu zachcelo, jeho denný režim sa od toho bytového príliš nelíšil. Ráno prechádzka, potom dlhodlho spať, na obed chvíľka aktivity a papanie, dlhodlho spať, a večer ďalšia prechádzka, blbnutie, pár hodín hryzkania nejakej mňamky a spať. Tak som rada, že mu tým pobytom v byte zas tak moc neubližujem.
Je ale pravda, že doma v byte si nemôže užiť niektoré psie aktivity tak dobre, ako keď má na stráženie svoj dvor. A že máme doma hovawarta sme zistili hneď prvý deň, keď vyštekal okoloidúceho suseda takým hlasom, že som pozerala kde sa to v tej malej guličke berie a či to je naozaj moje šteniatko. Znie to podobne ako ked po nás šteká a vrčí susedov kaukazák.
Okrem toho si užil do sýtosti ďalšiu psiu zábavku, a to zahrabávanie mňamiek. Hlavne také UCHO je veľmi vzácna vec, a treba si ju schovať, lebo by mu to tá mrcha paničkovská inak určite ukradla a zjedla sama. A tak sme hrali na schovávanie a zima-zima-teplejšie-horí s uchom. Vždy, keď som sa priblížila k skrýši kde zrovna ucho bolo, Fido prišprintoval, zobral ucho a s hlavou hrdo vztýčenou utekal zahrabať ho niekde inde.
Pokroky máme aj s výcvikom poslušnosti (aj keď bohužial len tej cvičákovej zatiaľ). Odkedy ma napadlo cvičebné série robiť tak maximálne minútové a ukončovať hodením hračky, tak na povel "k nohe" mám u nohe nadšeného psíka čo na mňa pozerá žiariacimi očičkami a otvorenou papuľkou, že čo ideme robiť a že bude sranda, a to je tá najčarovnejšia vec na celom výcviku.
S poslušnosťou každodennou doma je to už trošku horšie, jak nás svrbia zuby tak má záchvaty hryzavosti, jeden z nich už skončil aj celkom škaredým uhryznutím do ruky. No snáď je to dočasné, aj keď niečo s tým musím vymyslieť už teraz, kým je malý (no, 24 kg, ale stále ho unesiem) než potom, keď bude mať nielen zubatú, ale aj fyzickú prevahu.
Je ale pravda, že doma v byte si nemôže užiť niektoré psie aktivity tak dobre, ako keď má na stráženie svoj dvor. A že máme doma hovawarta sme zistili hneď prvý deň, keď vyštekal okoloidúceho suseda takým hlasom, že som pozerala kde sa to v tej malej guličke berie a či to je naozaj moje šteniatko. Znie to podobne ako ked po nás šteká a vrčí susedov kaukazák.
Okrem toho si užil do sýtosti ďalšiu psiu zábavku, a to zahrabávanie mňamiek. Hlavne také UCHO je veľmi vzácna vec, a treba si ju schovať, lebo by mu to tá mrcha paničkovská inak určite ukradla a zjedla sama. A tak sme hrali na schovávanie a zima-zima-teplejšie-horí s uchom. Vždy, keď som sa priblížila k skrýši kde zrovna ucho bolo, Fido prišprintoval, zobral ucho a s hlavou hrdo vztýčenou utekal zahrabať ho niekde inde.
Pokroky máme aj s výcvikom poslušnosti (aj keď bohužial len tej cvičákovej zatiaľ). Odkedy ma napadlo cvičebné série robiť tak maximálne minútové a ukončovať hodením hračky, tak na povel "k nohe" mám u nohe nadšeného psíka čo na mňa pozerá žiariacimi očičkami a otvorenou papuľkou, že čo ideme robiť a že bude sranda, a to je tá najčarovnejšia vec na celom výcviku.
S poslušnosťou každodennou doma je to už trošku horšie, jak nás svrbia zuby tak má záchvaty hryzavosti, jeden z nich už skončil aj celkom škaredým uhryznutím do ruky. No snáď je to dočasné, aj keď niečo s tým musím vymyslieť už teraz, kým je malý (no, 24 kg, ale stále ho unesiem) než potom, keď bude mať nielen zubatú, ale aj fyzickú prevahu.
Subscribe to:
Posts (Atom)