Monday, July 14, 2014

4 mesiace

Podarilo sa nám dohnať váhovú tabuľku, v 4 mesiacoch už Fido váži 19kg a nosiť ho po schodoch už začína byť naozaj celkom challenge. Dole sa ešte nejak skotúľame, ale hore už musí na pol cestu vyjsť sám.
No a viac-menej poctivo sa stále snažíme nejak pohnúť s výcvikom. Na cvičáku sa minulý týždeň konečne zjavili ďalšie šteniatka, a to rovno 3 naraz, tak sa tešíme že sa aj bude s kým zahrať, aj budeme mať tempo prijatelnejšie pre šteniatko a nikoho nebudeme brzdiť. Aj keď Fido je šikula a chvíľami sa správa poslušnejšie než dospelé psíky v kurze. Kým nezačne byť unavený, lebo vtedy sa rozhodne že kúsať do zadku je väčšia sranda než cvičiť.
Po ránach stále štvorcujeme. Skúsili sme síce už aj nejaké stopy, ale zatiaľ nič moc. Na koniec po načítaní ďalších zdrojov som sa rozhodla že ešte nejaký čas poštvorcujeme, lebo aj tam máme (teda hlavne psovod) rezervy, a až keď budem spokojná so štvorcami a prestanem Frňa mýliť pri práci tak sa pohneme ďalej. Hlavne sa neuponáhľať.
Konečne sa nám podarilo aj krásne vybudovať záujem o loptičku, už ju nepustí z papuľky dobrovoľne, takže sa môžeme pomaly vrhnúť na aportovanie.
Na obrany začneme chodiť až keď prezubí, zatiaľ stráca zuby kade chodí, už mu ani žrať nechutí a papuľka ho tak svrbí, že doma hryzie úplne všetko, ale najradšej nás. Zohnali sme si ale peška, a ten sa mu stráášne zapáčil. Tak moc, že keď som mu ho prvýkrát ukázala, tak sa hneď zahryzol a 10 minút nechcel pustiť. Na to, že nám ešte stále nejde štekanie, tak peška si už vie aj vypýtať, takže začínam vidieť svetlo na konci tunela.

Je to celé zaujímavé, drobec sa síce vždy dlho dlho tvári že niečo nechápe, nechce sa mu a pod. A potom zrazu, len tak z ničoho nič, to čo som po ňom chcela už ovláda jak keby sa nechumelilo a všetko mu krásne ide, keď ja už som to skoro vzdala, že nič z toho, skúsime keď bude starší.