Friday, August 14, 2015

Recallers

S Fidom sme sa ani pod dohľadom dvoch rôznych trénerov na individuálnych hodinách moc nezlepšovali, a tak nakoniec naozaj prišlo na (pre moju peňaženku aspoň) najdrsnejšie riešenie, a to upísať sa Recallers kurzu. A keďže už beží zhruba mesiac, tak už snáď môžem aj trošku hodnotiť.

Zázrak sa nestal.

Privolanie stále nemáme, z polohy stále je schopný odísť, chôdza pri nohe a očný kontakt počas celej BH je stále ďalekým snom, v ťažších situáciách stále nechápe ani sadni, psov-samcov treba stále všetkých zlikvidovať, a jeho postoj k aportovaniu alebo koristnícky pud je stále rovnako nulový.

ALE

Zase sme našli obaja radosť zo spolupráce a spoločne stráveného času. Hry mi pomohli pochopiť, čo je pre Fida ťažké, a čo ho naopak baví a mňa nenapadlo ako to pri tréningu použiť. Zas sa z neho stáva pes, ktorý mi doma cvičí v 32 stupňoch za granule, ponúka chovanie, behá, nadšene pozerá na kliker, a teší sa z každej session. A keď ju ukončím, tak padne na zem a vydýchava :)

Vonku sa pomaly začína sústrediť na hry, a nie len na prostredie. Na záhrade dá prednosť cvičeniu pred psom za plotom. Počas prechádzok sa už občas vykašle na psa alebo ňufanie, aby radšej spolupracoval. A keď ho pustím párkrát za prechádzku navoľno, pravidelne sa vracia ku mne aj sám.

A hlavne, takýto štýl práce nám sedí obom, mne aj psovi. Čím menej korekcií používam pri tréningu, tým menej mám tendenciu reagovať prehnane potom v ťažkých situáciách - ako keď Fido vyletí po okoloidúcom psovi. A začína spolupracovať aj v situáciách, kde by som mu predtým musela snáď uraziť hlavu cukaním, nech si ma všimne. Netreba ho na to dokonca ani nechať týždeň hladovať.

Pokroky máme veľmi veľmi malé, a úžasní športovci z nás nikdy nebudú. Ale konečne mám pocit, že sa hýbeme dobrým smerom.


Thursday, August 6, 2015

Dovolenka v Revúcej #2

Ďalší týždeň Fidovho řádění na záhrade. Hneď prvý večer suverénne vypochodoval von, a pri pokusoch pustiť ho dnu pred spaním sa na nás pozeral že čo ako chceme, a pokojne spal ďalej. Proste vonkajší pes.

Náhodná lúka na planine
Za týždeň sme stihli tri výlety. Prvý bol okruh po Muránskej pláni. Prevýšenie takmer žiadne, 25km okruh. Zistili sme, že žltá značka fakt nestojí za veľa, lebo sme sa asi 5x stratili - miestami chýbalo značenie, miestami nesúhlasila mapa so značením na mieste, no a najväčší problém bol, keď sa takéto dva úseky prekryli.

 Po výlete boli dva dni voľno - jeden na regeneráciu, a jeden upršaný, kým sme šli na ďalší.


Druhý výlet sme sa vybrali na Kráľovu hoľu z Telgártu. Cestou hore Fidopán poctivo ťahal, cestou dole sa snažil ťahať ešte poctivejšie, kým ma nenapadlo strčiť ho za seba a pred seba ho proste nepustiť, a blokovať ho telom. Túra, a asi hlavne ťahanie psa tak zmohlo, že si túto noc pospal radšej dnu - nech nemusí v noci strážiť, keď je taký unavený.


Kopec hore
To ťa fakt mám ťahať hore tým kopcom? A si sa s koňom zrazila?
Super výhľad z Kráľovej skaly na Kráľovu hoľu
Ešte lepsí výhľad cestou dole z hole
Zničený po túre
Posledný výlet sme si spravili cestou domov, z Veľkej lúky na Muránsku Hutu, a naspäť po žltej cez hrad. Znova sme zistili, že žltá je značená fakt zle, ale po chvíli lozenia po skalách sme sa našťastie našli.

Fido sa nám na záhrade znova naučil štekať, poslednú noc sa takmer nedalo zaspať, lebo sa cez pol údolia pohádal s iným psom. Dúfam že nebude mať podobné tendencie keď sa presťahuje do domu.