Thursday, November 22, 2018

Výcvikový víkend Stará Myjava

Ďalší fajný víkend na Starej Myjave v spoločnosti väčšinou hovawartov, ale čoraz viac aj iných plemien. Tentoraz ako výcvikár pre pokročilých bol pozvaný Břeťa Ťujík, a tak som neváhala a zúčastnili sme sa aj výcviku.

Na stopách sme tri dni venovali kríženiam. Fido sa na tráve hecol a šiel tak presne až som nechápala. Krásne za posledný rok stopársky dozrel. Samotné kríženia sme načali a zjavne bude treba ešte pomerne veľa práce kým budú hotové - čaká nás hlavne veľa stopovania na tráve okolo letiska, kde nám to za tie 3 hodiny od našlapania pobehajú nejakí ľudia a psy.

Prvý deň sme skúsili aj obrany. Z veľkých rečí o tom ako mi dokážu že Fido "na to má" sa stalo 5 zákusov na vodítku a po každom sa snažil z placu ujsť. Utvrdila som sa v tom, že skončiť bolo správne rozhodnutie.

Na poslušnosti už bojujeme hlavne o detaily - a jeden sa nám veru podarilo odhaliť, ako lepšie chváliť a uvoľňovať. Prišlo aj trochu lepšie pochopenie problému s prechodmi, a hlavne Fido krásne odcvičil v rušnom (hoci známom) prostredí.

Mali sme akurát smolu tesne pred odchodom, kedy sa mi do Fida pustil zdrhnutý iný hovík. Našťastie to skončilo len ožužlanými chlpmi a trochu krvavým koncom chvosta.

Wednesday, November 7, 2018

Občas je toho už moc

...alebo balada o našom neúspešnom pokuse o OB1

Fidopán vyzeral v poslednej dobe, že sa veľmi zlepšil. Psy oveľa menej žral, Valíčka odcvičil na výbornú skoro bez prípravy a tak celkovo vyzeral byť v pohode. Doma sme už potrebovali vypadnúť niekam na výlet a tak som sa rozhodla skúsiť OB pretek v Beskydoch 2 týždne po Valíčkovi.

Skvelé (studené a daždivé) počasie, trieda posledná v podarí až po vyhodnotení všetkých ostatných - a teda na skoro prázdnom ihrisku, a v triede okrem Fida samé fenky. To boli snáď ideálne podmienky na prvý pretek v cudzom prostredí, a tak som síce bola nervózna, ale Fidovi som verila.

Fidovi sa prostredie príliš nepáčilo. V aute robil celý čas rámus, hrabal, kňučal a bol pomerne prepnutý. Tréning vyzeral v pohode, box aj kužel dal ako pán, pomerne sa sústredil a pekne reagoval.

Pred odložením síce Fidovi veľmi voňala fenečka ktorá štartovala ako prvá pred druhým Fidom, no než sme začali bolo dosť času Fida upratať a na tú vôňu zvyknúť. A tak sme sa šli odložiť, a Ňufko to zvládol krásne, na vedľa sediace krásavice sa ani nepozrel a bolo by 10 bodov.

Potom ale prišli individuálne cviky a bolo. Už pri nástupe na prvý cvik bolo vidno, že Fido neni v pohode - celý čas sa obzeral za chrbát, čo to tam tie divné panie (rozhodkyňa a stewardka) robia a či ho nechcú zjesť. Box našiel krásne, no v ňom sa kúsok zaňuchal a tak bolo treba dva povely na priradenie k nohe.
Potom prišlo privolanie, ktoré spravil trošku pomalšie a menej isto než normálne no stále pekne, a po ňom katastrofa. Fido pri prechode na ďalší cvik zapichol nos do zeme a vypol prijímač. Nepomohlo milo, nepomohlo zatlieskať, nepomohlo povedať mu povel priamo do uška, a dotknúť sa ho predsa nesmiem. Nakoniec som dostala povolené ho odtiahnuť za obojok - Fido zapol prijímač na polovicu, ale už bol viditeľne mimo.
Ďalších pár cvikov nejak prebehlo - Fido bol vykoľajený, občas si niekam čuchol, občas bolo treba ďalší povel, no ešte tak tak fungoval až do konca chôdze. Tam sa neposadil pri poslednom zastavení, (asi) spanikáril a pichol čumák opäť do zeme. Dva pokusy o privolanie, nejak sa ešte zvládol priradiť k nohe ale už bolo jasné, že je to zlé.
Skok cez prekážku - ako sa blížil ku mne, meter predomnou opäť čumák na zemi. Troška kriku a priradil sa k nohe pre činku, radostne vybehol, vracal sa cvalom a tesne predomnou čumák na zem, činku pustil a koniec. Nedal sa už tentoraz ani privolať a tak sme boli (konečne) diskvalifikovaní.

Dôvodov bude (ako vždy) viac, no myslím, že najväčším problémom bolo samotné nové miesto. Minuloročná skúška na Mokrej ukázala, že sa Ňufo s novým miestom nevie úplne dobre vysporiadať a je tam dosť nervózny aj keď bolo tiché a prázdne. OB pretek bol menej tichý, plac bol určite voňavejší, a jeho psychické sily dostali zabrať už pri odložení.
Bolo toho proste na jeho hlavičku moc.

Pre mňa to znamená zahodiť veľké plány a spraviť si menšie. Začneme skúškou v známom prostredí, potom skúsime niečo kde to pozná trošku menej a nejaké štarty na 200km vzdialených pretekoch si môžem zatiaľ vyhodiť z hlavy.