Aj na obrane sme sa konečne pohli. Už to neni iba o jednom hryznutí, ale už si aj štekáme, naháňame, púšťame a tak celkovo už to neni len stres, ale aj sranda. Začali sme sa posúvať dopredu a pes je v pohode.
Cvičenie už nie je otrava ale niečo, na čo sa obaja tešíme. Dvihnúť a doniesť loptičku je už rovnako zábavné ako ju uloviť, a oproti tomu, ako sme sa trápili kedysi už sa nám nestáva, že by hranie končilo po druhom hode psovým nezáujmom - práve naopak.
Akurát tie stopy keby tak panička nekazila