Thursday, November 22, 2018

Výcvikový víkend Stará Myjava

Ďalší fajný víkend na Starej Myjave v spoločnosti väčšinou hovawartov, ale čoraz viac aj iných plemien. Tentoraz ako výcvikár pre pokročilých bol pozvaný Břeťa Ťujík, a tak som neváhala a zúčastnili sme sa aj výcviku.

Na stopách sme tri dni venovali kríženiam. Fido sa na tráve hecol a šiel tak presne až som nechápala. Krásne za posledný rok stopársky dozrel. Samotné kríženia sme načali a zjavne bude treba ešte pomerne veľa práce kým budú hotové - čaká nás hlavne veľa stopovania na tráve okolo letiska, kde nám to za tie 3 hodiny od našlapania pobehajú nejakí ľudia a psy.

Prvý deň sme skúsili aj obrany. Z veľkých rečí o tom ako mi dokážu že Fido "na to má" sa stalo 5 zákusov na vodítku a po každom sa snažil z placu ujsť. Utvrdila som sa v tom, že skončiť bolo správne rozhodnutie.

Na poslušnosti už bojujeme hlavne o detaily - a jeden sa nám veru podarilo odhaliť, ako lepšie chváliť a uvoľňovať. Prišlo aj trochu lepšie pochopenie problému s prechodmi, a hlavne Fido krásne odcvičil v rušnom (hoci známom) prostredí.

Mali sme akurát smolu tesne pred odchodom, kedy sa mi do Fida pustil zdrhnutý iný hovík. Našťastie to skončilo len ožužlanými chlpmi a trochu krvavým koncom chvosta.

Wednesday, November 7, 2018

Občas je toho už moc

...alebo balada o našom neúspešnom pokuse o OB1

Fidopán vyzeral v poslednej dobe, že sa veľmi zlepšil. Psy oveľa menej žral, Valíčka odcvičil na výbornú skoro bez prípravy a tak celkovo vyzeral byť v pohode. Doma sme už potrebovali vypadnúť niekam na výlet a tak som sa rozhodla skúsiť OB pretek v Beskydoch 2 týždne po Valíčkovi.

Skvelé (studené a daždivé) počasie, trieda posledná v podarí až po vyhodnotení všetkých ostatných - a teda na skoro prázdnom ihrisku, a v triede okrem Fida samé fenky. To boli snáď ideálne podmienky na prvý pretek v cudzom prostredí, a tak som síce bola nervózna, ale Fidovi som verila.

Fidovi sa prostredie príliš nepáčilo. V aute robil celý čas rámus, hrabal, kňučal a bol pomerne prepnutý. Tréning vyzeral v pohode, box aj kužel dal ako pán, pomerne sa sústredil a pekne reagoval.

Pred odložením síce Fidovi veľmi voňala fenečka ktorá štartovala ako prvá pred druhým Fidom, no než sme začali bolo dosť času Fida upratať a na tú vôňu zvyknúť. A tak sme sa šli odložiť, a Ňufko to zvládol krásne, na vedľa sediace krásavice sa ani nepozrel a bolo by 10 bodov.

Potom ale prišli individuálne cviky a bolo. Už pri nástupe na prvý cvik bolo vidno, že Fido neni v pohode - celý čas sa obzeral za chrbát, čo to tam tie divné panie (rozhodkyňa a stewardka) robia a či ho nechcú zjesť. Box našiel krásne, no v ňom sa kúsok zaňuchal a tak bolo treba dva povely na priradenie k nohe.
Potom prišlo privolanie, ktoré spravil trošku pomalšie a menej isto než normálne no stále pekne, a po ňom katastrofa. Fido pri prechode na ďalší cvik zapichol nos do zeme a vypol prijímač. Nepomohlo milo, nepomohlo zatlieskať, nepomohlo povedať mu povel priamo do uška, a dotknúť sa ho predsa nesmiem. Nakoniec som dostala povolené ho odtiahnuť za obojok - Fido zapol prijímač na polovicu, ale už bol viditeľne mimo.
Ďalších pár cvikov nejak prebehlo - Fido bol vykoľajený, občas si niekam čuchol, občas bolo treba ďalší povel, no ešte tak tak fungoval až do konca chôdze. Tam sa neposadil pri poslednom zastavení, (asi) spanikáril a pichol čumák opäť do zeme. Dva pokusy o privolanie, nejak sa ešte zvládol priradiť k nohe ale už bolo jasné, že je to zlé.
Skok cez prekážku - ako sa blížil ku mne, meter predomnou opäť čumák na zemi. Troška kriku a priradil sa k nohe pre činku, radostne vybehol, vracal sa cvalom a tesne predomnou čumák na zem, činku pustil a koniec. Nedal sa už tentoraz ani privolať a tak sme boli (konečne) diskvalifikovaní.

Dôvodov bude (ako vždy) viac, no myslím, že najväčším problémom bolo samotné nové miesto. Minuloročná skúška na Mokrej ukázala, že sa Ňufo s novým miestom nevie úplne dobre vysporiadať a je tam dosť nervózny aj keď bolo tiché a prázdne. OB pretek bol menej tichý, plac bol určite voňavejší, a jeho psychické sily dostali zabrať už pri odložení.
Bolo toho proste na jeho hlavičku moc.

Pre mňa to znamená zahodiť veľké plány a spraviť si menšie. Začneme skúškou v známom prostredí, potom skúsime niečo kde to pozná trošku menej a nejaké štarty na 200km vzdialených pretekoch si môžem zatiaľ vyhodiť z hlavy.

Sunday, October 21, 2018

Pretekový októbrový víkend

Už od zloženia FPr2 minulú jeseň som plánovala, že sa pokúsim Fida pripraviť na tohtoročné MČR HW do FPr3. Že je cieľ síce nie ľahký, no reálny som si potvrdila začiatkom leta zložením skúšky. A tak som sa prihlásila s tým, že najhoršie chyby snáď za mesiac a kúsok od tábora vychytáme.

A tak sme trénovali, a chyby sa príliš nezlepšovali. Až som sa rozhodla, že na zlepšenie nálady si pred stopou strihneme ešte jednu účasť na Valíčkovi v kategórii ZZO1. Fido má poslušnosť celkom peknú, cviky už ovláda aj v polospánku. Pekným bodovým výsledkom by som si aspoň spravila chuť celého víkendu keby aj stopa nevyšla.

A tak sme v sobotu nastúpili, tentoraz aj s nástupom na začiatku so psami. Fido sa za ten rok viditeľne zlepšil, lebo tak blízko iného a tak dlho by predtým nevydržal v pohode sedieť. Je pravda, že som do neho natlačila snáď štvrť kila maškŕt.

Vylosovali sme si sedmičku a tak sme šli ako poslední. Na začiatku nastal trošku chaos, keďže pán rozhodca si myslel, že je závodníkov len šesť a tak sme museli už pripravení počkať, kým pes pred nami príde z odloženia a vyhodnotí sa. Fido je ale už našťastie ostrieľaný mazák a vôbec ho to nevykoľajilo. A tak keď na nás prišiel rad, podal krásny výkon. Pár menej presných priradení, pomalší návrat s aportom, ale dokopy stratil len 3 body.
Môžeme sa teda tešiť z prvej výbornej z preteku, a skončili sme na prvom mieste.

Po návrate domov sme len zbalili veci, a premiestnili sa do Lanškrounu, aby sme sa pred zajtrajšou stopou poriadne vyspali.

V kategórii FPr3 sme sa nakoniec zišli len štyria. Tieto menšie stopy odsýpajú rýchlo a tak sme s dvojkou prišli na rad hneď ráno. Hustá ozimina je pre Fida príjemný terén, s vetrom väčšinou problém nemá, a tak som sa bála len jeho bežných chýb - hlavne toho, aby vyšiel správnou stranou z nášlapu.

V tomto ohľade prišiel skoroinfarkt hneď na začiatku - ja som si (zle) myslela že stopa pôjde ďalej po riadku, a tak som tak Fida naviedla k nášľapu. Fido ale rovno bez váhania zamieril o asi 45 stupňov doľava. Ja som už mala pred očami, ako sme práve skončili a rozmýšľala, či ho nemám pridržať. Netrúfla som si ale na to pridržanie, a po pár krokoch bolo jasné, že Fido vyšiel správne.

Celý priebeh stopy bol už potom ako cez kopirák. Na rovných úsekoch úžasná koncentrovaná práca. Žiadne jeho obvyklé dvíhanie hlavy alebo odpočívanie, šiel jak stroj. Na všetkých lomoch zaváhanie, kedy lom zaregistroval, ale potom chvíľu overoval do všetkých strán než uveril kam má ísť. A na predmetoch Fidove klasické. Vidím, popozerám sa, nakoniec teda zaľahnem. Čo ma ale príjemne prekvapilo, tak všetky boli zaľahnuté s predmetom dokonale medzi packami.
Dokopy našu prácu pán rozhodca Lasík ohodnotil 86 bodmi a nám sa ušlo druhé miesto.



A aby bola radosť úplná, hlavnú kategóriu IPO-FH vyhrala Katka s Drákulkou, ktoré ako jediné dokončili obe stopy. A to nie hocijak, ale zároveň s krásnymi bodmi.


Monday, September 3, 2018

Koncoletné Podhradí a konečne ZM

Na tento tábor som sa najprv príliš netešila - Fido celé leto strávil mimo domu zatiaľ čo ja som lietala po svete a medzi tábormi sme stihli ledva tri tréningy. Prihlásení sme ale už boli, tak nemalo zmysel vymýšľať a tábor sme aj tak využili naplno.


Na poslušnosti sme pokračovali v začatých OB cvikoch. Nieslo to svoje ovocie, smerový aport už vyzerá takmer luxusne a hlavne je Fido oveľa lepšie ovládateľný na diaľku.


No a vrcholom tábora sa stala úspešne splnená skúška ZM!

Na poslušnosti bol po 1.5 mesiaci menej koncentrovaný a tak nemal svoj obvyklý prejav, no stačilo to na pekných 47 bodov.
Nasledovala stopa, na ktorej zabudol na skoro všetky chyby ktoré zvykne robiť a stratil len 1 bod za párkrát mierne pozastavenie sa a začumenie do diaľky.
No a nakoniec obrany - od zimy sme v podstate netrénovali. Pár krát odbehol revíry a robila som trošku vyštekania na seba. Chýbalo ale ešte stále veľa práce, a tak sme preliezli len tak tak. Miesto figuranta šiel najprv vyštekávať rozhodcu, a dosť bodov sme stratili aj na oboch zákusoch. Fido to proste nemá rád, ale asi chcel aby som mu už konečne dala pokoj a tak sa tesne zmestil do bodového limitu - 36

Fido mi tak jednoznačne ukázal, čo ho baví a že tie obrany nebudú žiaden zázrak. Ja tak môžem spokojne uzavrieť kúsaciu kapitolu nášho výcviku, a už s pokojným svedomím riešiť naozaj len to, čo nás baví - poslišnosť a stopy.





Sunday, July 15, 2018

Tábor v podhradí #4 a FPr3

Tábor ako každý rok priniesol vyslobodenie z letnej depky. Na poslušnosti sme sa venovali smerovému aportu a tomu, aby Fido pri cvičení rozmýsľal aj s rušivkami. Naučila som sa mu viac veriť, on viac rozmýšľať a celkovo vyzerá, že sa posunuli naše hranice o kúsok ďalej.


Kúsať som nechcela vôbec, no prvý deň sa nešlo na stopy a tak som tomu dala jednu šancu. Tú sme nakoniec premárnili, keď sa mi nepodarilo figurantovi vysvetliť čo po ňom chcem. Ale nevadí, aspoň sme miesto ZM nastúpili na FPr3, ktorá mala pre náš tréning vyššiu cenu.

No a hlavným highlightom tohto tábora sa stala skúška FPr3. Prvé dva dni sa Fido moc nepredviedol, na suchej riedkej vojtěške sa párkrát stratil, skrz dychčanie pracoval len na polovicu a moc pekné to teda nebolo. Na urobenie skúšky to ale vraj bolo.
Na skúške sa ale zas darilo. Terén bola vojtěška vyššia a hlavne super hustá, takže šlo skôr o tunel. Boli sme ráno, zamračené, zima a vlhko. Fido tak mal ideálne podmienky v ktorých ho nerozptyľovala fyzická nepohoda a mohol sa plne venovať čuchaniu. A to sa veru venoval. Šiel síce na vysokej tráve často s vyšším nosom, no precízne a bez zaváhania. Akurát s predmetmi mal veľký problém - klasické pomalšie zaľahávanie sa každým ďalším spomaľovalo, až na treťom predmete ostal stáť, otočil sa na mňa a ľahol si až keď som k nemu došla. Máme na čom pracovať, no nebolo to nič neočakávané.
Stratili sme teda 5 bodov za vyšší nos a 8 za predmety - spolu 87 bodov.

Friday, June 15, 2018

Leto teplo, pomoc, uvarím sa.

Prvé teplá nás s Fidom ako každý rok zastihli nepripravených. Z cvičiaceho nadšenca sa za pár dní stal nemakačenko, ktorého nechuť pracovať vyvrcholila na OB seminári. Na ten som sa prihlásila pôvodne len ako divák, no po zmene lektorky som si povedala, že teda skúsime aj cvičiť.

Zlý nápad to bol.

Fido neprejavil ani štipku záujmu o cvičenie a ja som sa vrátila domov silne demotivovaná. Tak ako každý rok teda začali Fidove letné miniprázdniny, kedy sa s ním neoplatí robiť vôbec nič. A dúfam, že zas skončia a nejak sa jeho chuť do práce znova naštartuje.

Sunday, April 15, 2018

Bochovice tento rok podruhé

Pániček šiel na víkend na seminár, to by sme ani nemali s kým zapiť skúšku doma. A tak sme šli radšej na ďalší výcvikový víkend do Bochovic s Mirkou. Tentoraz sme sa dostali aj na stopu, kde Fido predviedol že sa krásne posunul v ňuchaní dopredu, a na poslušnosti sme sa venovali novým veciam v OB.
Unavený ale spokojný pes, unavená a spokojná ja a zas máme veľa na čom pracovať. A tú skúšku sme samozrejme oslávili😊