Sunday, March 10, 2019

Cituška Cup 2019

Náš najbližší OB cieľ bol jasný - splniť si OB1 na výbornú, aby sme potom mohli naplno pracovať jednak na dvojkových cvikoch, a dvak na sťažovaní prostredia v ktorom sa cvičí. A preto som si z dvoch marcových pretekov vybrala taký, na ktorý mi bolo ľahšie Fida zvyknúť na halu a kde bude kľudnejšie prostredie.
Po dvoch tréningoch v hale a jednom vydarenom preteku nanečisto som mala veľké nádeje, aj keď posledný neúspech mi trošku zrazil hrebienok a bola som pripravená tešiť sa z akéhokoľvek výsledku.

Tréning nám úplne nevyšiel - Fido bol trochu v nervoch, mal tendenciu sa začuchávať a ja som mu navyše pokazila štvorec. Možno by bolo lepšie, keby som s ním šla rovno naostro, ale zas treba zvykať aj na trojkolové pôsobenie na place, nech ho to nerozhádže na iných pretekoch.

Odloženie tiež nebolo úplne podľa mojich predstáv. Nebyť vodítka, skoro sme neprišli na miesto kde sa odkladal - čumák mal stále pri zemi a bol celý vygúľaný z toho že v hale neni sám ale hrnú sa tam daľšie dva psy. Potom ale pochopil, že ide odloženie a krásne to odsedel, aj keď si vedľa sediaca fenka ľahla a pri návrate ku psom sa krajný pes postavil. Akurát cestou z placu zas ňuchal, mrchavec.

Samostatných cvikov som sa preto celkom bála, ale Fido suverénne ukázal, že sme naozaj trénovali. Od prvého momentu kedy sme vyšli z prípravného plácku makal. Trikrát si síce čuchol, ale vždy pekne reagoval na povel a nemal záseky. A čím dlhšie sme cvičili, tým viac bol nabudený. Najviac bodov nakoniec stratil nečakane na aporte, keď mu asi nechutili ČSV sliny alebo neviem - opäť ho strašne prekusoval, aj keď to v tréningu ani na doterajších skúškach vôbec nerobil. A to "najviac" boli len dva body, takže celkovo 303.5 bodu, výborná a splnené podmienky na prestup do OB2!!

A takýto výkon nás vyniesol na prvé miesto 


Sunday, February 17, 2019

Skúšky nanečisto

Pred Cituška Cupom sme sa aj tento rok prihlásili na skúšky nanečisto - tentoraz hlavne preto, aby mal Fido halu naozaj perfektne nakukanú a nič naostro neriešil. Keďže je hala malinká, niektoré veci boli ľahšie, iné oveľa ťažšie.
Tentoraz sme si spravili aj tréning, z ktorého som veľmi dobrý pocit nemala - zasekli sme sa na konci na kuželi, ktorý stál asi 3m od prekážky, pričom prekážka bola bližšie k nám. Problém našťastie mali úplne všetci, a tak naostro prekážka zmizla.
V malej hale sa nezmestili viac než 3 psíky na odloženie spolu, a tak sme sa boli odkladať v trojici s fenkou borderkou a psom CSV. Fidovi stále neverím 100% ale msím povedať, že nervy som mala o dosť menšie než pred rokom. A Fido to odsedel pekne a bez problému.
Na individuálne cviky sme šli poslední a po menejpodarenom tréningu som očakávala všeličo. Ňufák ale ukázal čo má natrénované, v prvej polke cvičenia šiel úplne suverénne. V druhej už bola badať únava - aport prekusoval (?!), na polohách skoro bolo treba druhé povely tak mal pomalé reakcie a ešte sa na konci začuchal. A kužel na druhý povel, pričom ho, podobne ako iné psy, najprv nevedel vôbec nájsť. Nakoniec sa mu to ale podarilo a tak sme mali v podstate všetky cviky krásne. Snáď sa podobný výkon podarí aj naostro.

Sunday, February 3, 2019

Fida mláďenca zima zimička

Napadli nám snehy a tak sme na nejaký čas dostopovali, zato sme sa mohli venovať zimným radovánkam.


Fido dostal 3 kilovú reťaz, ktorú si hrdo vlečie za sebou. Divím sa síce, že ho z toho zvuku nejde poraziť, ale asi je hlučnejšia dozadu než smerom k nemu.


Dokonca sa nám podarilo jedno ráno vybehnúť aj na bežky. Fido už klasicky neposlúchal - ako vždy keď nie som len na vlastných, ale vyblbol sa zato poriadne.

A samozrejme, makáme jak fretky na Obedience. Od minula máme na konte další tréning v hale ako prípravu na preteky, jeden večerný tréning na cvičáku a najviac Fida bavia drievka.




Saturday, January 19, 2019

Januárové cvičenie

Kto sa bojí nových priestorov na cvičenie, ten si ich musí čo najviac vyskúšať. A tak sme si s Fidom vyhrnuli rukávy a tento mesiac vyskúšali dve nové haly.

Hneď prvý víkend sme sa vydali do Soninej novej haly v Židlochovicích, aby som Fida zoznámila s miestom, kde sa bude konať Cituška Cup. Fido sa s halou najprv v pokoji zoznámil, a potom celú hodinu odcvičil pomerne pekne. Nemal príliš tendencie sa začuchávať a koncentrácia bola pekná. Snáď už ako príprava na naozajstné skúšky postačí závod nanečisto na ktorý sme prihlásení.

Ďalší víkend sme sa vydali do Pezinku do RSDC na seminár našej Romanky. Cieľ bol jasný - zvyknúť na halu, mrknúť sa spolu na to ako sa v novom správa, a pridať si RSDC do zoznamu miest, na ktorých sa nemusíme báť štartovať.

Fido sa s novým priestorom popasoval statočne. Nervozitu som na ňom síce trošku videla, robil viac chýb a mal tendenciu ma hrýzť, no inak sa veľmi snažil. Po začatí prvého cviku už nedal nos dole, odcvičil krásne aj viac cvikov za sebou v pomerne dobrom sústredení a ak by sa takto správal na skúške, tak budem asi spokojná.

Po obede sme si spravili kratšie skupinové cvičenie. Do haly prišli agiliťáci ktorí robili neskutočný randál a tak som na Fida dvojnásobne hrdá, že väčšinu odcvičil bez zaváhania. Len ku koncu mu vybuchli nervy keď sa v kolečku dostal k druhému samcovi. Stále je na čom pracovať.

Fidove chovanie na tomto seminári mi dáva nádej. Uvidíme, čo predvedie na najbližších naozajstných pretekoch. A dúfajme, že sa situácia s OB na slovensku vyrieši, aby sme si mohli prísť zapretekať aj do tej RSDC.

Thursday, November 22, 2018

Výcvikový víkend Stará Myjava

Ďalší fajný víkend na Starej Myjave v spoločnosti väčšinou hovawartov, ale čoraz viac aj iných plemien. Tentoraz ako výcvikár pre pokročilých bol pozvaný Břeťa Ťujík, a tak som neváhala a zúčastnili sme sa aj výcviku.

Na stopách sme tri dni venovali kríženiam. Fido sa na tráve hecol a šiel tak presne až som nechápala. Krásne za posledný rok stopársky dozrel. Samotné kríženia sme načali a zjavne bude treba ešte pomerne veľa práce kým budú hotové - čaká nás hlavne veľa stopovania na tráve okolo letiska, kde nám to za tie 3 hodiny od našlapania pobehajú nejakí ľudia a psy.

Prvý deň sme skúsili aj obrany. Z veľkých rečí o tom ako mi dokážu že Fido "na to má" sa stalo 5 zákusov na vodítku a po každom sa snažil z placu ujsť. Utvrdila som sa v tom, že skončiť bolo správne rozhodnutie.

Na poslušnosti už bojujeme hlavne o detaily - a jeden sa nám veru podarilo odhaliť, ako lepšie chváliť a uvoľňovať. Prišlo aj trochu lepšie pochopenie problému s prechodmi, a hlavne Fido krásne odcvičil v rušnom (hoci známom) prostredí.

Mali sme akurát smolu tesne pred odchodom, kedy sa mi do Fida pustil zdrhnutý iný hovík. Našťastie to skončilo len ožužlanými chlpmi a trochu krvavým koncom chvosta.

Wednesday, November 7, 2018

Občas je toho už moc

...alebo balada o našom neúspešnom pokuse o OB1

Fidopán vyzeral v poslednej dobe, že sa veľmi zlepšil. Psy oveľa menej žral, Valíčka odcvičil na výbornú skoro bez prípravy a tak celkovo vyzeral byť v pohode. Doma sme už potrebovali vypadnúť niekam na výlet a tak som sa rozhodla skúsiť OB pretek v Beskydoch 2 týždne po Valíčkovi.

Skvelé (studené a daždivé) počasie, trieda posledná v podarí až po vyhodnotení všetkých ostatných - a teda na skoro prázdnom ihrisku, a v triede okrem Fida samé fenky. To boli snáď ideálne podmienky na prvý pretek v cudzom prostredí, a tak som síce bola nervózna, ale Fidovi som verila.

Fidovi sa prostredie príliš nepáčilo. V aute robil celý čas rámus, hrabal, kňučal a bol pomerne prepnutý. Tréning vyzeral v pohode, box aj kužel dal ako pán, pomerne sa sústredil a pekne reagoval.

Pred odložením síce Fidovi veľmi voňala fenečka ktorá štartovala ako prvá pred druhým Fidom, no než sme začali bolo dosť času Fida upratať a na tú vôňu zvyknúť. A tak sme sa šli odložiť, a Ňufko to zvládol krásne, na vedľa sediace krásavice sa ani nepozrel a bolo by 10 bodov.

Potom ale prišli individuálne cviky a bolo. Už pri nástupe na prvý cvik bolo vidno, že Fido neni v pohode - celý čas sa obzeral za chrbát, čo to tam tie divné panie (rozhodkyňa a stewardka) robia a či ho nechcú zjesť. Box našiel krásne, no v ňom sa kúsok zaňuchal a tak bolo treba dva povely na priradenie k nohe.
Potom prišlo privolanie, ktoré spravil trošku pomalšie a menej isto než normálne no stále pekne, a po ňom katastrofa. Fido pri prechode na ďalší cvik zapichol nos do zeme a vypol prijímač. Nepomohlo milo, nepomohlo zatlieskať, nepomohlo povedať mu povel priamo do uška, a dotknúť sa ho predsa nesmiem. Nakoniec som dostala povolené ho odtiahnuť za obojok - Fido zapol prijímač na polovicu, ale už bol viditeľne mimo.
Ďalších pár cvikov nejak prebehlo - Fido bol vykoľajený, občas si niekam čuchol, občas bolo treba ďalší povel, no ešte tak tak fungoval až do konca chôdze. Tam sa neposadil pri poslednom zastavení, (asi) spanikáril a pichol čumák opäť do zeme. Dva pokusy o privolanie, nejak sa ešte zvládol priradiť k nohe ale už bolo jasné, že je to zlé.
Skok cez prekážku - ako sa blížil ku mne, meter predomnou opäť čumák na zemi. Troška kriku a priradil sa k nohe pre činku, radostne vybehol, vracal sa cvalom a tesne predomnou čumák na zem, činku pustil a koniec. Nedal sa už tentoraz ani privolať a tak sme boli (konečne) diskvalifikovaní.

Dôvodov bude (ako vždy) viac, no myslím, že najväčším problémom bolo samotné nové miesto. Minuloročná skúška na Mokrej ukázala, že sa Ňufo s novým miestom nevie úplne dobre vysporiadať a je tam dosť nervózny aj keď bolo tiché a prázdne. OB pretek bol menej tichý, plac bol určite voňavejší, a jeho psychické sily dostali zabrať už pri odložení.
Bolo toho proste na jeho hlavičku moc.

Pre mňa to znamená zahodiť veľké plány a spraviť si menšie. Začneme skúškou v známom prostredí, potom skúsime niečo kde to pozná trošku menej a nejaké štarty na 200km vzdialených pretekoch si môžem zatiaľ vyhodiť z hlavy.

Sunday, October 21, 2018

Pretekový októbrový víkend

Už od zloženia FPr2 minulú jeseň som plánovala, že sa pokúsim Fida pripraviť na tohtoročné MČR HW do FPr3. Že je cieľ síce nie ľahký, no reálny som si potvrdila začiatkom leta zložením skúšky. A tak som sa prihlásila s tým, že najhoršie chyby snáď za mesiac a kúsok od tábora vychytáme.

A tak sme trénovali, a chyby sa príliš nezlepšovali. Až som sa rozhodla, že na zlepšenie nálady si pred stopou strihneme ešte jednu účasť na Valíčkovi v kategórii ZZO1. Fido má poslušnosť celkom peknú, cviky už ovláda aj v polospánku. Pekným bodovým výsledkom by som si aspoň spravila chuť celého víkendu keby aj stopa nevyšla.

A tak sme v sobotu nastúpili, tentoraz aj s nástupom na začiatku so psami. Fido sa za ten rok viditeľne zlepšil, lebo tak blízko iného a tak dlho by predtým nevydržal v pohode sedieť. Je pravda, že som do neho natlačila snáď štvrť kila maškŕt.

Vylosovali sme si sedmičku a tak sme šli ako poslední. Na začiatku nastal trošku chaos, keďže pán rozhodca si myslel, že je závodníkov len šesť a tak sme museli už pripravení počkať, kým pes pred nami príde z odloženia a vyhodnotí sa. Fido je ale už našťastie ostrieľaný mazák a vôbec ho to nevykoľajilo. A tak keď na nás prišiel rad, podal krásny výkon. Pár menej presných priradení, pomalší návrat s aportom, ale dokopy stratil len 3 body.
Môžeme sa teda tešiť z prvej výbornej z preteku, a skončili sme na prvom mieste.

Po návrate domov sme len zbalili veci, a premiestnili sa do Lanškrounu, aby sme sa pred zajtrajšou stopou poriadne vyspali.

V kategórii FPr3 sme sa nakoniec zišli len štyria. Tieto menšie stopy odsýpajú rýchlo a tak sme s dvojkou prišli na rad hneď ráno. Hustá ozimina je pre Fida príjemný terén, s vetrom väčšinou problém nemá, a tak som sa bála len jeho bežných chýb - hlavne toho, aby vyšiel správnou stranou z nášlapu.

V tomto ohľade prišiel skoroinfarkt hneď na začiatku - ja som si (zle) myslela že stopa pôjde ďalej po riadku, a tak som tak Fida naviedla k nášľapu. Fido ale rovno bez váhania zamieril o asi 45 stupňov doľava. Ja som už mala pred očami, ako sme práve skončili a rozmýšľala, či ho nemám pridržať. Netrúfla som si ale na to pridržanie, a po pár krokoch bolo jasné, že Fido vyšiel správne.

Celý priebeh stopy bol už potom ako cez kopirák. Na rovných úsekoch úžasná koncentrovaná práca. Žiadne jeho obvyklé dvíhanie hlavy alebo odpočívanie, šiel jak stroj. Na všetkých lomoch zaváhanie, kedy lom zaregistroval, ale potom chvíľu overoval do všetkých strán než uveril kam má ísť. A na predmetoch Fidove klasické. Vidím, popozerám sa, nakoniec teda zaľahnem. Čo ma ale príjemne prekvapilo, tak všetky boli zaľahnuté s predmetom dokonale medzi packami.
Dokopy našu prácu pán rozhodca Lasík ohodnotil 86 bodmi a nám sa ušlo druhé miesto.



A aby bola radosť úplná, hlavnú kategóriu IPO-FH vyhrala Katka s Drákulkou, ktoré ako jediné dokončili obe stopy. A to nie hocijak, ale zároveň s krásnymi bodmi.