Tuesday, November 18, 2014

Veľký Inovec

V sobotu sme sa vybrali na výlet k Novej Bani, na kratšiu trasu cez Veľký Inovec.
Počasie bolo štandardne jesenne hnusné, a tak bol Fido spočiatku pustený navoľno, však aj tak nikoho nestretneme. Síce sme nestretli, ale Fido stretol nejakú šialene zaujímavú stopu, a zrazu zabudol čo to je keď sa kričí že KU MNE, a zdrhol niekam za obzor. Síce keď si všimol, že nás už nevidí, tak zase prišprintoval nazad, ale odvtedy si zase za sebou vliekol šnúru.
Po úspešnom výlete sme sa ešte cestou domov nadlábli v Tekovskej kúrii. Síce mali na dverách zákaz psov, ale "mestského psíka zvyknutého na reštaurácie" dnu pustili. A halušky boli fantastické, toľko bryndze som na haluškách ešte v živote nevidela.

Monday, November 10, 2014

Ždánický les

12 kilometrový výlet - tam a späť po bývalej ceste 3. triedy (teraz je tam zákaz vjazdu).
Keďže včera väčšinu dňa pršalo, výber výletu sme prispôsobili a našli taký, kde sa pôjde po spevnenej ceste a nie blatom.

Na pol ceste sú tri rybníky. Hneď k tomu prvému Fido nabehol a začal ho vo veľkom skúmať. Tak som skúsila využiť príležitosť, a nejak ho donútiť plávať. Síce sa mi podarilo vlákať ho za piškótom do vody tak, že musel spraviť pár temp. Jemu sa to ale vôbec ani trošku nepáčilo, okamžite zdrhol a na ďalšie piškóty sa už len smutne pozeral z brehu a packoval do vody.


 Vybrali sme si úplne ideálny čas a obdobie - keďže bolo mokro, vonku nebolo ani nohy, a tak si Fido užil celý výlet navoľno.  A správal sa tak klasicky Fidovsky ukážkovo. Na zavolanie chodil, mali sme aj pár chvíľ chôdze u nohy keď som nechcela aby sa namočil do vody cestou nazad, a všetko zvládol krásne. A samozrejme, za celý čas len raz odbočil z chodníka a nikdy sa nevzdialil na viac ako 20 metrov od nás.

Cestou nazad som ešte neodolala krásnej lúčke, a tak si jednu kratšiu aj zastopoval. Nuž a po výlete sme si dali ešte jeden dobrý obed v reštaurácii, a tak keď sme konečne po 5 hodinách prišli domov, Fido zaľahol a spal s malými prestávkami až do ďalšieho rána.

Novembrové stopy

Sobota 7.11.

- pri letisku, okolo 15:15
- rozumne krátka tráva
Na začiatku poriadne nenasumoval a preto sa na prvom lome stratil - nevedel vlastne, ktorý pach hľadá. Za druhým lomom sa už chytil a potom šiel pekne. Predmety zaľaháva pekne do sfingy, ale musím mu ich ešte stále ukazovať.

Nedeľa 8.11.

- krásna lúčka na výlete, kratučká tráva
- okolo 80 krokov

Na výlete som si povedala, že je hriech nevyužiť takú krásnu lúčku, i zobrala som hrsť piškótov a šla ju pohádzať po lúke. Fúkal celkom vietor (od chrbta). Lom trošku fail, peso šiel ďalej po vetre, potom zistil že tam viac pachu neni tak overil veľkým oblúkom. Nakoniec sa teda našiel, ale už bol aj kus unavený (šlo sa až cestou nazad). Predmet zaľahnutý pekne.

Štvrtok 13.11.

- našlapané za stmievania, dvíhané už potme, okolo 16:30
- okolo 130 krokov
Mala som zlú orientáciu, a koniec prvého úseku prešiel mimo stôp, takže sme aj minuli prvý predmet. Lom ale našiel a druhý úsek prešiel pekne, predmet mu musím stále ukazovať, ale verím že sa to poddá.
Predmet potom nájdený keď si to len tak naokolo prebehával.

Utorok 18.11.

- ráno, 6:00, pred dažďom
- 45 krokov, na konci len kus látky bez krabičky
Ako odmeny boli piškóty. Strašne krátke mi to prišlo, predmet zaľahol krivo, ale tak celkom sa držal správneho smeru.

Štvrtok 20.11.

- 16:30, u pokladania aj zdvíhania už bola tma
Dnes taký menší pokus - najprv jednu motivačnú rozohrievaciu, 16 krokov vypiškótovaných a na konci predmet. Asi to nebude úplne pre nás, keďže po konci stopy odmieta dať ňufák hore, a tak bol celkom problém prejsť na nášľap druhej.
Druhá stopa v pohode, lom pekný (aj som si pamätala, kde je), nothing special.

Sobota 22.11.

- 9:00, okolo 4 stupňov, zasiate pole
 Fail failovič dnes. Nevšimla som si protivietor, na prvom úseku bola vlnovka, ktorú Fido totálne odignoroval (načoby aj, keď vedel vďaka vetru kam to pôjde ďalej). Lomy boli v pohode, ale posledný predmet bol kus hnedej látky, ktorý som si nevšimla, a tak sme ho prešli a stratili sa. Chyba veliká, tak som mu ešte kus ďalej spravila 5 krokov a predmet, aby sme skončili úspešne.

Nedeľa 23.11.

- 8:00, 4 stupne, to isté pole
Dnes reparát včerajšieho failu. Smer vetra správny, lomy dnes len tupé. Vypamlskované játrovými sušienkami a všetky predmety viditeľné.
Z nášľapu sa najprv nevedel vydať správnym smerom (nabudúce dám pamlsok hneď), prvý úsek docela dosť revíroval a schádzal. Po prvom lome sa už ale rozčuchal a šlo to pekne. Lomy pekné, predmety mu stále musím ukazovať ja, ale keď mu ho ukážem tak už hneď zaľahne, dnes sme trénovali aj to, aby nevstal sám ale čakal na povel. Na poslednom úseku už ani vôbec neschádzal.
Dnes spokojnosť, opravili sme čo sa včera pokazilo.

Utorok 25.11.

- 6:45, nášľap za tmy, pri vypracovaní sa brieždilo
- lúka v technolog. parku, mierny svah

Ukázali mi perfektnú lúku, tak som to šla na ňu skúsiť. Najprv som sa celkom bála, či nebude okolo moc premávka ľudí, ale zjavne ešte za tmy sa tam nikto netrepe, a zároveň je to dosť ďaleko od najbližších obytných domov na to, aby sa tam nenatrepali ani venčeri.

V každej šlápote bola jedna granulka, predmety všetky tri papierové. Psisko šiel krajšie než som čakala - ostávala za ním tak max 1/4 granulí, zvyšok pekne vysával. Na lomoch nezaváhal ani trošku, predmety mu teda stále musím ukazovať, takže začíname trénovať aj mimo stopu každý deň.

Pred prvým predmetom sa mi podarilo rozsypať granule - to sa snažil zožrať kým šiel ďalej. Ďalšia veľká moja chyba bola posledný predmet - dala som ho ľahnúť pred niečím iným podobným čo ležalo kúsok pred ním.

Zaľahávanie inak zatiaľ stále nakrivo a treba mu predmet ukazovať.

Celkovo ale spokojnosť, šiel pekne presne, bavilo ho, posúvame sa ďalej.


Tuesday, November 4, 2014

Rakovecké údolí

Trasa dokopy 12 km, polka po lesnej cestičke miestami dosť blátivej, posledná tretina po asfaltke.

Príjemný výlet, stretli sme dokopy 3 okoloidúcich - jednu tetu, skupinku skautov a nakoniec asi lesníka idúceho po asfaltke. Väčšinu času prcek navoľno, si to cupital 20+m pred nami, ale dával si pozor, aby na nás stále videl. Na privolanie sa pekne vracal, buď hneď alebo potom ako som sa mu schovala :)


Cestou po asfaltke som ho vyhnala "voľno" na pole, najprv sa tváril že čo po ňom chcem, a potom tam našiel nejaké myši alebočo, a nechcelo sa mu vrátiť, oblude malej. Rozmýšľam, či nenaučiť privolanie aj na píšťalku, lebo krik neni naďaleko tak dobre počuť.




Friday, October 3, 2014

Októbrová poslušnosť (denník)

Momentálne najviac bojujeme s:

  • privolaním
  • tranzom pri iných psoch
  • rovným ľahnutím bez vyvalenia boku

Štvrtok 2.10.


Ráno stopa, po stope keď sa mi rozbehol ňuchať naokolo, tak privolanie bolo krásne aj bez toho aby na sebe mal hocakú šnúru. Horšia bola cesta nazad, na prechode sme stretli iného psa a boli sme v tranze celý čas. Cviky poslušnosti len veľmi neochotne a s fyzickým prinútením, stále sa mi za tým druhým psom otáčal. Bolo treba veľa cukania, napomínania a tak vôbec, veeľmi zlý pocit z toho celého mám. Nabudúce radšej počkám, kým pes zdrhne z dosahu.
Poobede výlet na letisko - väčšina času na vodítku. Každý pes = tranz, pred letiskom sa mi síce podarilo hrou dosiahnuť, aby okolo nás prešli 2 psy okolo, ale po ukončení hry zase tranz, a to boli od nás už tak 100 metrov. Privolávanie inak pekné, radostné, len ti iné psy :(

Piatok 3.10.

Ráno stopa - pri odkladaní vecí sa mi 3x rozbehol niekam ňuchať, vždy sa nechal pekne - priam krásne, ukážkovo privolať. Keď k nemu prišiel pes na oňuch tak nemal problém, problém je keď sa k psovi nevie dostať.

Víkend 4-5.10.

Na cvičáku v sobotu pri voľno-privolať mi zdrhol za iným šteňaťom. Reparát dostal po brigáde, kedy dostal voľno na prázdnom cvičáku a na privolanie perfektne pribehol.

Nedeľa ranná prechádzka - privolanie na bezďákovej lúčke 3x bezchybne, potom jedno až na druhý pokus keď v diaľke zbadal psa, ktorého som ja nevidela - a odvtedy nič moc, keď je niečím zaujatý tak nepríde, resp. až keď sa mu schovám alebo na druhé zavolanie.

Ľahnutie trénujeme poctivo, stále sme na odmeňovaní granula za 5-7s, dokopy 4-5 odmenení. Doma funguje lepšie, vonku ľahá nakrivo. S miskou v ruke ľahne hneď krásne do sfingy aj bez povelu rukou.

Streda 15.10.

Privolanie sa nám lepší, za jednoduchých podmienok (jednoduché rozptýlenia ako stopa alebo nič moc zaujímavé) pribeháva nadšene šprintom a krásne prisadáva. Občas už aj z hry so psom, ak už prešla počiatočná fáza tešenia sa z toho, že tam je pes.

Na tento týždeň máme cvičiť polohy u nohy, ale nejak nevychádza čas, tak uvidíme čo sa bude robiť nabudúce.

S odložením v ľahu stále žiadne pokroky, ale už sme to pár dní nechali tak.

No a som rozhodnutá ho teraz čo najskôr naučiť cez kliker aportovať, lebo som si istá že ho to bude baviť, len potrebuje pochopiť že tú loptičku má doniesť až ku mne a pustiť.

Thursday, October 2, 2014

Oktobrove stopy

Štvrtok 2.10.

- 8:00, vietor neviem, pomerne zima, včera celý čas pršalo takže mokro
- nájazd na hradeckú, tráva už moc nerastie takže krátka
V utorok nám poradili nedávať pamlsok do každej stopy, keď je pre neho motiváciou samotné ňuchanie, tak sme to skúsili. Na ľahších úsekoch pamlsok náhodne každé 2-3 stopy, na prechode cez to biele sú kamene (taký hodne hrubý štrk) s trošičkou pokosenej trávy cez ne, to je celkom náročný terén, takže tam pamlsok v každej šlape.
Dokopy tak asi 80 krokov +-, presne som to nerátala.
Vypracovanie pekné pomalé aj bez nejakého zásadného brzdenia - na nášlape nemohol nechať pľúca to by mu bolo ľúto, a potom pomohlo nemať jedlo všade, takže tam kde bolo si ho pekne všimol a zjedol - teda väčšinou.
Dokopy vynechal tak do 10 kúskov (z asi 50) takže za mňa spokojnosť, na konci už vynechával viac (na poslednom trávnatom úseku), pred ním sa aj trošku stratil a vybehol mi niekam dokelu, ale potom sa vrátil na stopu.
Ukončené označením hračky, musím začať nosiť normálne predmety.

Piatok 3.10.

- 7:15, bez vetra, pekne a pomerne sucho
- lúka s bezďákom, tráva krátka
Pamlsky (omikrovlnkované mleté mäso) každé 2-3 kroky, okolo cestičky naždý krok. Vynechal čo som si ja všimla len nejaké tri, za lomom ale dosť vybočoval, aj keď potom sa zase chytil a ku koncu šiel krásne. Na konci si ľahol a v ľahu pri hračke som ho nakŕmila. Len nabudúce musím to ľahnutie nejak lepšie, lebo zase začal dokriva hmm...
Preťahovať sa nechcel, radšej ďalej ňuchal.
Pri balení vecí mi ešte 3x ušiel nazad na stopu, ale vždy sa nechal privolať.
Celkovo spokojnosť.

Nedeľa 5.10.

- 17:30, vetrík bol
- nájazd na Hradeckú

Na nášľape porozhadzované kačacie kože, potom každú ~2-3 stopu kus mäsa. Fúkalo a Fido šiel mimo stôp, v tom pachu ktorý odfúklo kus vedľa. A v ňuchacom tranze, na konci bol pohárik plný mäsa, ale ľahnúť si som ho prinútila až po dlhšej dobe, keď už fakt nenašiel kam to ide ďalej.

Pondelok 6.10.

- 7:15, nájazd na Hradeckú
Štvorec plný granulí. Ňuchanie 11 minút, ošívať sa začal po 9 minútach ale vždy dal hlavu zase dole.

Štvrtok 9.10.

- 6:45, druhý nájazd, na zemi zvyšky pokoseného ale už z toho rástla dlhšia tráva

V každej šľape kúsok mäsa, na konci v ponožke krabička. Vyňuchával perfektne, zjedol skoro každý jeden kúsok, spomaľovať nebolo treba vôbec, len na konci to zaľahnutie nám vôbec nejde. Po ukončení som ho nechala prejsť nazad tu svoju navratovu trasu. Dnes spokojnost

Sobota 11.10.

- 17:15, druhý nájazd, pod mrakom a rozumne krátka tráva
Pred ňufaním sa mu ani nechcelo hrať, tak som proste našľapala a šlo sa na to. Mleté vepřové, každé 3 / 2 kroky (striedala som pravidelne tentoraz). Na konci krabička v ponožke ako predmet, dokopy 90 krokov, alebo 95 možno.
Tempo mal vyrovnané, preskočil asi 6 kúskov inak vyzbierané. Šla som tak 3-4m za ním, a to ňuchanie som počula dosť zreteľne, takže to určite nebolo po zraku. Na konci zaľahnutie už ochotnejšie, stačilo mu predmet ukázať rukou a spraviť posunok, vedel že potom ho pustím ďalej. Dnes superspokojnosť :)

Nedeľa 12.10.

- 17:30, druhý nájazd, slnko svietilo
Vepřové mäso každých náhodne 2 až 5 krokov, na konci ponožková krabička.
Hneď za nášľapom sa prvýkrát stratil, síce sa našiel bez povzbudzovania, ale teda pobehoval jak keby nevedel čo má robiť. Ďalší problém oba lomy, po prvom zase troška hľadania kade to vedie, na druhom zas úplne preskočil pamlsky a asi aj celý lom, zalomil to skôr a šiel po stope tade.
Inak ale prestávame mať problém s tempom, ťahať ho dozadu nemusím (len na nášľape). Predmet zaľahnutý krivo, ale aspoň stále rýchlejšie. Bude aj video.

Utorok 14.10.

- 17:30, prvý nájazd, slnko neskôr už v tieni

Tentoraz 2 predmety, na začiatku mäso každé 1-2 kroky, po predmete každé 2-3. Tempo rozumné, nemusila som dnes brzdiť vôbec. Pamlsky skoro za sebou nenechával (alebo som nenašla), predmety zaľahnuté pekne rovne, akurát tam ešte nevydrží ležať moc dlho. ňufal tak, že mal penu u papuľky, takže žiadne flákanie sa. Šikula to je a dnes som fakt spokojná.

Štvrtok 16.10.

- 17:00, druhý nájazd, najprv slnko potom mrak, vietor som nepostrehla
Do lomu každé 2-3 kroky, po lome bolo pamlskov viac. V krabičkách bol syr.
Predmety zaľaháva tak, že mi stačí naň položiť ruku a on krásne zaľahne, akurát občas ešte krivo, nie v smere stopy (ale zadok už nevyvaľuje). Z prvého predmetu sa mi zdvihol skôr než som chcela, nejaké odpočívanie na stope budeme musieť natrénovať.
Od lomu začal pamlsky preskakovať a mal na hube penu, najviac preskočil na konci, už asi mal dosť ale chcel to dojsť do konca a už nevládal žrať. Šikulka malý.

Nedeľa 19.10.

- 10:00, zasiate pole u babky, celkom silný vietor
- čerstvá
Mäso na stope bolo neopečené hovädzie, a frňo sa nad ním pomerne ofrňoval a nechával tak. Inak šiel pekne po stope, moc nevybočoval, na predmet mu musím síce ešte ukázať, ale zaľahnutie je stále rýchlejšie.
Na to, aké boli podmienky (prvýkrát na hline, prvýkrát silný vietor) to zvládol na jedničku. A privolanie plnou rýchlosťou zo stredu poľa už bolo len takou čerešničkou na torte.

Utorok 21.10.

- 5:30, prvý nájazd, polodlhá tráva
štvorček, plný granulí. 12 minút peknej práce, na konci si teda už sadol, moja chyba že som chcela aby zjedol aj ten posledný kúsok, inak pekne.

Streda 22.10.

- 16:30, druhý nájazd, pomaly začína byť tráva dlhšia
- fúkalo jaxviňa
Na prvom lome sa stratil kúsok, druhý zvládol pekne. Šiel dokonca mám taký pocit pekne po šlapách, ale vôbec nemal chuť na mäso, to po ňom ostávalo skoro všetko. Na konci mi pri žraní odmeny vstal, na to si musím dať pozor, možno spraviť nejakú predmetovejšiu stopu.
Každopádne najbližšie treba bez vetra, 2x za sebou je viac než dosť.

Piatok 31.10.

Na obratisku našľapaná kratšia kľukatá stopa s 1 predmetom. Pes sa tváril že vie čo robí, aj keď ja som úplne nevedela. nestratil sa ale myslím nikde.

Monday, September 22, 2014

Po tábore o tábore

Tak som si dojmy z tábora nechala trošku uležať, lebo posledný deň som bola na seba fakt totálne nahnevaná, a rozhodnutá už nikdy s tak malým šteňaťom na tábor neísť.

Čo sa páčilo: poučný teoretický program, psíčko si konečne mohol zakúsať (doteraz nás boleli zuby), prvý deň na poslušnosti som sa dozvedela pár nových vecí a dokonca sme si vďaka tejto jednej lekcii konečne začali ľahať rovno.
Z nepsieho super ľudia, a každý večer debaty až skoro do rána, čo ale vôbec nevadilo, lebo poobede sme sa aj s Fidom dobre vyspali :)

Akurát mi stále ostal po tábore taký nepríjemný pocit, že možno by psovi samotnému bolo lepšie doma

  • s miliónom psov okolo, ktorých bolo treba riešiť sme úspešne začali viac ťahať na vodítku
  • výcvik na úkor šteňacej socializácie, chudák sa okrem prvého a posledného dňa nemohol s nikým vyblbnúť
  • Fido proste dospieva pomaličky a bolo toho na neho moc, hlavne u obrán druhé kolo v podstate vôbec nezvládal, nehovoriac o poslednom dni, kedy som ho tam fakt nemala ťahať vôbec
  • postaviť šteňatá na 1.5h trvajúcu poslušnosť v rade, a to celé o 2 poobede v pražiacom slnku? Uf, som rada že tú som sa rozhodla vynechať. Takže sme za celý tábor mali vlastne len 1 normálnu lekciu poslušnosti. Ale asi je to aj dobre, aspoň som ho menej vyšťavila, akurát v piatok som ho tiež nemala ťahať na tú skupinovú, síce bola kratšia ale stále na Fida moc.


Väčšina toho je proste moja chyba, mala som proste sama lepšie vidieť, kedy má môj psíčko dosť. Síce som dúfala, že práve na tábore tam budú výcvikári aj na to, aby nám lamám so šteňatami presne toto ukázali, ale tak... čím viac očakávania, tým viac sklamania, asi som čakala proste veľa.

Inak je outcome takto po čase fajn, týždeňapol po tábore sa mi doma rozkúsal (už ho baví ťahanie so mnou a dá sa motivovať na hračku), pokročili sme s poslušnosťou, a ja som si ujasnila, že chceme aj tak cvičiť po dobrom, aj keď sa to ani medzi hovíkmi zjavne moc nenosí.

Sunday, September 21, 2014

Nový cvičák

3 týždne po tábore bolo načase začať znova sústredene cvičiť, lebo už mi Frňo skoro skákal po hlave. Tajtrlíkovania v rade som už mala dosť, tak sme skúsili niečo nové a v piatok sme sa boli pozrieť v psej škole Cituška. V piatkovej skupine sme síce najstaršie šteniatko, ktoré už aj vie pomerne, čo má robiť, aj tak som bola ale s prvou hodinou veľmi spokojná. Dostala som pár nových postrehov, čo robím zle a na čo si dať pozor, a okrem toho sme sa naučili cúvať dozadu, čo mi doteraz vôbec nešlo, ale na otáčanie doľava to bolo treba. Hurá juhú, síce to neni ZKO a každú hodinu si teda človek platí samostatne, rozhodne ale minimálne kurz 10 lekcií spravíme, a potom uvidíme čo ďalej.

Na Rybníčku ale ostávame tiež - hlavne kvôli obranám, a raz za čas ani ten rad až tak neuškodí, aspoň sa naučí pracovať aj v skupinke iných psov. Nemôžem ale moc podľahnúť ich prístupu u tej poslušnosti, a radšej dať na seba, lebo ostnáč fakt Fido odomňa nedostane, väčšinou to ide aj lepšie než kričaním a ukazovaním "kto je tu pán" a hlavne sa musím sama naučiť, kedy má psisko dosť a vtedy z tej radovky odísť (alebo robiť cviky kratšie).

Inak sme ale v sobotu na rybníčku boli, a celkom v pohode zvládal celú hodinu. Dokonca na dlhodobom odložení ležal krásne bez vyvaleného zadku, štekanie moc nešlo ale na tom zamakám (vieme na misku, ale nevieme napr. na loptičku) a aport pomaly pôjde - teda loptičky, lebo ju už začína mať rád, často sa s ňou ťaháme a teda keď ochotne pribehne a poťaháme sa tak je to celkom pekný základ na aport.

Monday, September 8, 2014

Stopy zvysok septembra

Pondelok 8.9.

- 4:45, tma, polovlhko
- pokosena trava na obratisku
- stvorec, Ucko do druheho stvorca
V prvom stvorci vela granuliek, skor nez ich vyzbieral tak sa vybral dalej do Ucka, nehovoriac o tom ze druhy stvorec bol moc blizko pri prvom a tak citil vonu granul v nom, a moc sa snazil donho dostat (takze vybiehal). Po prvom vybehnuti na cesticku som ho vratila, potom bola snaha spomalovat ale nie moc uspesna. Poriadne sustredene zacal nufat az ked v druhom stvorci vyzbieral vacsinu granuliek a musel zvysok poctivo dohladavat.

Poucenie / skusim do buducna:
1. zastupit mu cestu von a pustit ho az ked vyzbiera stvorec
2. granulky na cesticke menej nahusto. Nufa hlavne ked naozaj musi hladat, ked to ma rovno pod nosom tak proste ide jak tank.
3. nesmu byt stvorce tak blizko pri sebe

Stvrtok 11.9.

- 4:45
- nizka trava, prva lucka pri kolejich
- maly stvorec s 15 kuskami, chvost dlzky asi 6m (kazdych tak 60cm jedna granulka), stvorec s dohadzovanim a kopkou na zaciatku aj na konci
Z prveho stvorca chcel zdrhnut hned po zjedeni prvej granulky, som ho nepustila. Potom sa snazil letiet, tak som ho spomalovala, co sa mu zase nepacilo, a tak ked siel okolo pes, tak nanho cumel az kym nepresiel. Potom prisiel do stvorca a tam sa uz spraval ukazkovo (az na zaverecne dvihanie hlavy)

Pondelok 15.9.

- 4:45, pocasie nepamatam
- na obratisku
Naslap -> 6x kopka v tuneli, na konci stvorec s dohadzovanim
z naslapu sa snazil cim skor vybehnut do tunela, ked som ho nepustila tak zacal nuchat zmatene aj mimo napachovaneho. Potom v tuneli mal tendenciu kopky prechadzat, na konci vo stvorci zase nuchal pekne sustredene.

Streda 17.9.

- 4:45
- lucka pri kolejich
dva pokusy:
1. stvorec, rovne stopy s 1 (neskor 2) granulkami tesne pri sebe, okolo 40, na konci ministvorec s 9 granulkami
Isiel rychlo, granule dost prechadzal, nos sice na zemi ale granule ignoroval az kym nedosiel na koniec. Tam som ho nechala otocit a ist nazad (neprihadzovala som) a to uz siel pomalsie, ale aj tak este ostali niektore vynechane.
2. naslap, stopy kusok dalej od seba, v kazdej cela kopka granul, stop tak 10-15, na konci nic. Uz bolo lepsie, ku kopkam sa mu uz uracilo aj zohnut ten svoj rypacik. Nie vzdy dojedol celu kopku ale vynechal asi len 1 alebo tak, bolo treba aj menej brzdit.

Nedela 21.9.

- 6:30, cista obloha ale mokro
- najazd na Hradecku, pokoseny tento tyzden takze kratka trava
Dokopy 36 krokov, tak 3/4 dlzky oproti normalnemu kroku. V kazdej slapote kopka granuli. Nie som si ista, ci siel po nufe alebo po zraku, ale po prvych par krokoch ho uz ani nebolo treba spomalovat a skoro vsetky slapoty normalne pekne vynufal a vypapal, len dve (jednu pred a jednu tesne po lome) nechal tak.
Na konci bola lopticka, ale zjavne ho nufanie bavi viac nez nejake loptickovanie, lebo aj ked som mu ju odhrabala/ukazala tak sa snazil nufat dalej po smere stopy.
Dnes pomerne spokojnost, do buduca si uz musim pripravit tych 40 kuskov masa, aby dostal maso a nie granule na stope.

Pondelok 22.9.

- 5:00, pokosena lucka pri kolejich
- naslap 10 kuskov jatroviek, potom 26 krokov, v kazdom kus trosku zohriateho prasacieho maska.
Naslap vyluxovany uplne (nom nom jatrovky maju uspech), potom to bolo trosku horsie - dokopy asi 7 zabudnutych kusov masa, ale naopak ked dostopoval a pochvalila som ho tak si ani neprisiel pre odmenu ale siel dalej po mojej (uz neprepamlskovanej) stope smerom nazad u uvazu.
Jeho proste nuchanie bavi ovela viac nez nejake blbe zranie, musim asi naucit na predmety a radsej robit dlhsie stopy aleboco.

- veprove bolo asi moc mastne, poobede ho z toho prehnalo. Musim ako masovy orez na stopu zohnat nieco menej nebezpecne...

Streda 24.9.

- 5:10, pokosena luka s bezdakom
na naslape nejake granulky a nejake jatrovky, potom 25 krokov v kazdom kopka granuli
Keby som ho nedrzala tak by letel jak drak a granule ignoroval. Takto som ho prinutila si zobnut z kazdej kopky, ale vzdy tam dost vela nechal. Preskocil len jednu slapu na konci, to som ho uz menej brzdila, postupne sa spomaloval, ale to vyletenie z naslapu je vzdy hrozne...

Potom jeden motivacny stvorcek (s granulami ktore nechal na stope), tam si spokojne ponufal, ked dosli granule tak ako odmenu dostal do stvorceka par susienok, tak sa tesil :)

Stvrtok 25.9.

- pokosena luka pred kolejemi (ta vacsia) = skoro tvrda hlina s par steblami travy

Naslap 8ks susienok, potom na kazdom kroku jeden kus lososa. Naslap vyluxovany +- ale chcel ist dalej (nepustila som ho). Potom sa snazil letiet, ale nejak sa mi podarilo okrem 2 kusov ryby ho udrzat a prinutit spapat kazdy 1 kusok. Na uvodnej zatacke ale dost vybiehal von, akoby mu robilo problemy ten teren alebo co, nufal ale ako o zivot.
Mozno sa mi aj podarilo nakapat kus lososa mimo (strasne tiekol olej z neho), nabuduce treba do krabicky.

Piatok 26.9.

- luka pred kolejemi
- na zaciatku poprchalo, potom prestalo
Naslap 9ks jatroviek, potom 48 krokov (v kazdom 2x1cm kus hovadza) na konci pretahovaci uzlik schovany trosku pod travou.
Na zaciatku kus tahanie, preskocil asi 3 kusky, ale potom uz siel krasne a nebolo ani treba brzdit. Na konci som ho prinutila zalahnut, ale tahat sa nechcel - ked sa nucha, tak sa nucha (a papa), ziadne tahanie nas nezaujima.
Dnes pomerne spokojnost

Nedela 28.9.

Levice na dvore, trosku sme si ponufali aj na betone. Spravili sme asi 4 kolecka, najprv sa pomerne hnal ale po poslednom kedy som nedohadzovala tam skoro nic neostalo, takze asi spokojnost.

Tuesday, September 2, 2014

Stopy tyzden po tabore

Pondelok 1.9.
- 4:00, slabe mrholenie, tma
- trava pred kolejemi, polodlha
- 2x2 stvorcek husto posypany granulami, potom zuzenie do chvostika v ktorom boli granule len na 1 strane kazdych 10-15cm, na konci 1.5x1.5 stvorec v ktorom boli granule v podstate uplne na kope.

Pred stvorcom sa mi ho nepodarilo posadit ako sa moc hrabal uz nuchat, zacinali sme v tom smere, do ktoreho viedol tunel dalej. Prvy stvorec vyzbierany skoro cely, len som ho musela pridrziavat nech sa rovno nepusti do chvostika pred vyzbieranim (asi zrusim to zuzenie). Potom chvostik uplne preletel, brzdit ho stopovackou vobec nemalo zmysel, zapieral sa celou silou a aj tak odignoroval. Zbytok granuli vyzbierany uplne do poslednej.

- skusim dat najblizsie do tunela viac hodnotne pamlsky, aby bol motivovany ich naozaj vyzbierat
- ak ani to nepomoze, tak skusime cyklus, aby v stvorcekoch nebola nejaka zasadne lakava odmena
- chce to zacat zalahavat predmety mimo stopu, nech mam ako zmysluplne ten cyklus ukoncit.

Utorok 2.9.
- 4:20, po dazdi
- trava pred kolejemi, polodlha
- maly stvorec, par krokov vylozenych masom, stvorec v hline pod stromom
- prvy stvorec vychrumal, potom sa pustil na chvostik, 2 z 10 kuskov masa preskocil a zastavil v druhom stvorci. Tam som mu aj dohadzovala, lebo to ho zjavne bavilo, a cim menej bolo v stvorci granuliek, tym sustredenejsie nufal, ani neodchadzal.

Stvrtok 4.9.
- 15:45, slnko a asi 28 stupnov
- dve stopy:
- najprv stvorec, cesticka, stvorec vo vysokej trave
Stvorec moc nevyzbieral a vybral sa po cesticke. Tu dost prebehol az dosiel do druheho stvorca, ten vyzbieral o poznanie poctivejsie. Potom som ho naviedla znova na cesticku, tu uz vyzbieral o kusok lepsie (tzn nechal len tak polku granuliek) a dozbieral prvy stvorec.
- potom cyklicka trojuholnikova stopa v nizkej trave
Pociatocny stvorec vyzbierany trosku a potom hybaaj na stopu. Prve kolecko preletene, zbieral tak 1 zo 4 granuliek. Na druhom pochopil, ze su nejake granule aj mimo stvorcekov, tak sa trosicku spomalil a zacal ich zbierat. Presli sme 3.5 kolecka a ostali po nom na celom trojuholniku len 5 granuliek.

Sobota 6.9.
- 7:00, po dazdi a zatiahnute
- cerstvo pokosena zahrada v Leviciach
- stvorcova cyklicka stopa
Zbieral tak striedavo oblacno, dost preskakoval aj ked siel uz nie prve kolecko. Dali sme asi 4 kolecka kym dosli v stope granulky. Bavilo ho to, aj podla mna nufal, len nejak ich nezbieral poctivo, viac ho bavilo nufat nez zrat.

Friday, August 22, 2014

Ňuchanie týždeň pred táborom

Pondelok, 18.8.
- 6:15, svetlo
- 4x4, vysoká tráva na výjazde na Hradeckú
- začínali sme opäť nariedko, od polovice sa prihadzovalo viac. Ňuchanie cez 10 minút bez zdvihnutia hlavy, úplne som bola megaspokojná.

Utorok, 19.8.
- 4:45, tma, na konci hmla
- 4x4, pokosená tráva pred kolejemi
- 8 minút ňuchania bez problémov, potom začal dvíhať hlavu a štrajkovať, zase sme sa dostali na +- 10 minút, ale koniec bol taký rozpačitý.

Piatok 22.8.
- 4:30, tma, hustá hmla
- 3x3, čerstvo (včera večer) pokosené púpava na obratisku
- veľa pamlskov, pokus o motivačnú, ale nedopadlo to dobre. Tá púpavová časť sa mu nejak nepáčila, možno bol príliš narušený pach nielen vo štvorci, lebo dosť vybiehal von a po chvíli si sadol a čumel na mňa. Po polke krabičky som ho stiahla, a spravila vedľa iný, ešte menší štvorček so zvyškom granulí.
- Druhý štvorček celý spokojne a pomerne rýchlo vyžral, tam už nemal tendenciu vybiehať ani nič, druhý bol na pokosenej tráve (nie púpave)
- Možno neni úplne dobré dávať na konci takú veľkú odmenu (hrsť granulí) lebo si asi spojil že koniec ňuchania = odmena, aj keď potom sa ešte sám znova hrnie do štvorca ňuchať ďalej.

Najviac je jasné že sa mu to páči z toho, že keď prechádzame obvyklými štvorčekovými miestami o pár dní neskôr na prechádzke, tak Fido hľadá, kde je ten štvorček schovaný :)

Saturday, August 16, 2014

Koniec kurzu na cvičáku

Posledné tri návštevy cvičáku boli dosť rozpačité.

Prvý raz bolo veľmi veľa kurzistov, a tak sme cvičili so skúsenými. Šlo to, akurát som neodhadla náročnosť, a síce sme sa samozrejme odpojili skôr, aj to už bolo pre Fida prestrelené. A to až tak, že potom nevládal ani dojsť po vlastných ku autu, a tak sme spravili divadielko, ako si nesiem to moje "malinké" teliatko na rukách z cvičáku do auta.
Pozitívne bolo, že sa nám podarilo perfektné odloženie, dokonca sa nezdvihol ani keď som na chvíľku zašla za plentu. A so štekaním už tiež robíme pokroky :)

Ďalšíkrát sme pre zmenu cvičili s kurzistami. Doniesli sme si extra dobré pamlsky (nakrájané mäsko, ktoré mal mať na večeru) a tak som mala perfektnú pozornosť, k nohe sa sám naprával aj bez lákania pamlskom, stačilo že ho videl, robíme dokonca aj pokroky s točením doľava, aj keď ešte stále je čo zlepšovať. Znova ale pocit z celej hodiny rozpačitý, stánie v rade je namáhavé na psychiku tiež, pár sprdov za to že nesedí ako má (bodaj by nie, nemôžem po šteňati chcieť pozornosť 40 minút vkuse!), a väčšinu času sa vysvetľovalo novým. No a na konci sa pobláznil s kamarátom ČSV toľko, že sme opäť museli do auta na rukách.

Posledná návšteva bola krátka, lialo ako z krhly, takže sme cvičili len chvíľku. Štekať sa mu moc nechcelo, takže miesto šteknutia mám zase ohryzené stehno. S aportom ma ale veľmi potešil, loptičku chytil a dokonca s ňou pribehol ku mne - niečo z nás bude.

Do KK sa asi prihlásim, lebo na MV proste kúsať chceme, a o 80 menej za každú návštevu, to sa asi oplatí. Ale čo sa týka hodín poslušnosti, tak neviem. Sama nemám zatiaľ odhad na to, kedy už treba skončiť, a v rade sa s tým nikto nepára. A neviem, či ja vyzerám že si do toho nenechám kecať, alebo majú pocit, že viem čo robím, lebo Fido cvičí celkom pekne, ale posledných asi 5 návštev ma nikto v ničom neopravoval a nepoučoval... takže pre nás dobre akurát tak na socializáciu a cvičenie si niekde pomimo sama.


Stopy a stvorce 11. - 17.8.

Pondelok 11.8. - prvý štvorec kompletne potme

čas 4:10
max 3x3
pokosená tráva, pri kolejích
bez stopovačky, pri našlapovaní ležal tesne vedľa mňa (nechcela som ho uväzovať, vyzeral že má aj bez toho dosť tej tmy)
Ňuchanie veľmi rozpačité, 2x odbehol, tak potom po druhom napomenutí som ho zo štvorca stiahla, a s veľkou pochvalou dostal zvyšok granulí z ruky.
S mobilom v jednej ruke a pohárikom granulí v druhej mi chýbala tretia na dohadzovanie. Uff.

Utorok 12.8.

4:15
max 3x3
nepokosená nižšia tráva, na obratisku
Na začiatku tak štvrť pohára na zemi, prihadzovala som po hrstiach, stále bolo granulí na zemi veľa
Pokojné ňuchanie, nič nás nevyrušovalo.
Chce to čelovku, fakt mi chýba jedna ruka...

Piatok 15.8.

4:15
max 3x3
pokosená tráva, pri kolejích
Not much to say, ňuchal tak priemerne, štvorec bol stále plný granuliek
Nová čelovka je fakt super vec.

Sobota 16.8.

18:30, pomerne zima, po daždi, svietilo slnko
4x4
dlhá nepokosená tráva, pri nájazde na Hradeckú
Na začiatku vo štvorci tak 40 granuliek, dohadzovanie po jednej, čiže tentoraz sa musel viac snažiť.
Vypracovanie 8 minút, hlavu zdvihol len raz, keď som zacinkala viečkom od pohára.
Po zapnutí stopovačky sa skoro nedal udržať, do štvorca sa hrnie skoro tak ako keď vidí nejakého psieho kamaráta. A na to, že okolo cinkali šaliny a chodili autá, tak sa sústredil veľmi pekne, dnes som fakt spokojná.
- vodu psovi ponúkať nie pred, ale po ju fakt potrebuje, moc. Možno preto tak hryze cestou domov, jasom ale trdlo...

Nedela 17.8.

6:15, zima, vlhko
4x4
vyšší trávnatý porast, lúčka pred bezďákom
Celkovo práca 10 minút, na začiatku 30 granuliek, prvých 5 minút prihadzovanie po jednej, potom po hrstiach
Rušivé vplyvy - na začiatku kašľajúci človek, za tým sa otočil. Keď sa zaňuchal tak už nezdvihol hlavu ani pri okoloidúcom bicykli alebo skateboarde, ktorý dosť dunel na mostíku.
Od 8. minúty začal dosť dvíhať hlavu, ale vždy sa znova zaňuchal - asi čakal, že po takomto čase už obvykle končíme.

V tme je kopa bubákov

Ako sa priblížil koniec leta, naše ranné prechádzky sa nenápadne presunuli do úplnej tmy - najprv sme za tmy iba vychádzali, no teraz už máme celú hodinovú prechádzku úplne bez svetla. A tak som zistila, že sa Fido kúsok tmy bojí, a tak mu teraz stačí oveľa kratšia prechádzka k tomu, aby bol rovnako unavený.

Tma ma ale neodradila od toho, aby sme chodili ráno ňufať štvorčeky. Prvý pokus bol síce dosť rozpačitý - tá tma mu naozaj dosť dala zabrať a tak sme nedali ani polku granuliek, kým som sa rozhodla tú druhú polku radšej skŕmiť z ruky, za výdatnej pochvaly.
Na ďalší deň si ale už povedal, že ho včera nič pri tom nezožralo, a tak sme už zňufali obvyklú dávku. A má to aj ďalšiu výhodu, po tme si môžem byť naozaj istá, že tie granulky nevidí a naozaj ňuchá.

Mala som pár pokusov ako sa zo štvorcov pohnúť, ale ani s jedným som nebola spokojná - Fido prebieha spojku medzi 2 štvorcami moc rýchlo, a ani vo štvorci zatiaľ nevydrží tak dlho, aby som spravila rovno cyklickú stopu - takže si radšej počkáme na tábor, aby sme sa pohli ďalej.

Friday, August 1, 2014

Dovolenka

Fido má za sebou prvú dovolenku. Boli sme pozrieť na horách a mohol si užívať 10 dní behanie po záhrade, behať si kedy sa mu zachce a nie len vtedy, keď ho ja znesiem po schodoch dole. A čo ma celkom potešilo, aj keď mal k dispozícii záhradu kedykoľvek sa mu zachcelo, jeho denný režim sa od toho bytového príliš nelíšil. Ráno prechádzka, potom dlhodlho spať, na obed chvíľka aktivity a papanie, dlhodlho spať, a večer ďalšia prechádzka, blbnutie, pár hodín hryzkania nejakej mňamky a spať. Tak som rada, že mu tým pobytom v byte zas tak moc neubližujem.
Je ale pravda, že doma v byte si nemôže užiť niektoré psie aktivity tak dobre, ako keď má na stráženie svoj dvor. A že máme doma hovawarta sme zistili hneď prvý deň, keď vyštekal okoloidúceho suseda takým hlasom, že som pozerala kde sa to v tej malej guličke berie a či to je naozaj moje šteniatko. Znie to podobne ako ked po nás šteká a vrčí susedov kaukazák.
Okrem toho si užil do sýtosti ďalšiu psiu zábavku, a to zahrabávanie mňamiek. Hlavne také UCHO je veľmi vzácna vec, a treba si ju schovať, lebo by mu to tá mrcha paničkovská inak určite ukradla a zjedla sama. A tak sme hrali na schovávanie a zima-zima-teplejšie-horí s uchom. Vždy, keď som sa priblížila k skrýši kde zrovna ucho bolo, Fido prišprintoval, zobral ucho a s hlavou hrdo vztýčenou utekal zahrabať ho niekde inde.



Pokroky máme aj s výcvikom poslušnosti (aj keď bohužial len tej cvičákovej zatiaľ). Odkedy ma napadlo cvičebné série robiť tak maximálne minútové a ukončovať hodením hračky, tak na povel "k nohe" mám u nohe nadšeného psíka čo na mňa pozerá žiariacimi očičkami a otvorenou papuľkou, že čo ideme robiť a že bude sranda, a to je tá najčarovnejšia vec na celom výcviku.

S poslušnosťou každodennou doma je to už trošku horšie, jak nás svrbia zuby tak má záchvaty hryzavosti, jeden z nich už skončil aj celkom škaredým uhryznutím do ruky. No snáď je to dočasné, aj keď niečo s tým musím vymyslieť už teraz, kým je malý (no, 24 kg, ale stále ho unesiem) než potom, keď bude mať nielen zubatú, ale aj fyzickú prevahu.

Monday, July 14, 2014

4 mesiace

Podarilo sa nám dohnať váhovú tabuľku, v 4 mesiacoch už Fido váži 19kg a nosiť ho po schodoch už začína byť naozaj celkom challenge. Dole sa ešte nejak skotúľame, ale hore už musí na pol cestu vyjsť sám.
No a viac-menej poctivo sa stále snažíme nejak pohnúť s výcvikom. Na cvičáku sa minulý týždeň konečne zjavili ďalšie šteniatka, a to rovno 3 naraz, tak sa tešíme že sa aj bude s kým zahrať, aj budeme mať tempo prijatelnejšie pre šteniatko a nikoho nebudeme brzdiť. Aj keď Fido je šikula a chvíľami sa správa poslušnejšie než dospelé psíky v kurze. Kým nezačne byť unavený, lebo vtedy sa rozhodne že kúsať do zadku je väčšia sranda než cvičiť.
Po ránach stále štvorcujeme. Skúsili sme síce už aj nejaké stopy, ale zatiaľ nič moc. Na koniec po načítaní ďalších zdrojov som sa rozhodla že ešte nejaký čas poštvorcujeme, lebo aj tam máme (teda hlavne psovod) rezervy, a až keď budem spokojná so štvorcami a prestanem Frňa mýliť pri práci tak sa pohneme ďalej. Hlavne sa neuponáhľať.
Konečne sa nám podarilo aj krásne vybudovať záujem o loptičku, už ju nepustí z papuľky dobrovoľne, takže sa môžeme pomaly vrhnúť na aportovanie.
Na obrany začneme chodiť až keď prezubí, zatiaľ stráca zuby kade chodí, už mu ani žrať nechutí a papuľka ho tak svrbí, že doma hryzie úplne všetko, ale najradšej nás. Zohnali sme si ale peška, a ten sa mu stráášne zapáčil. Tak moc, že keď som mu ho prvýkrát ukázala, tak sa hneď zahryzol a 10 minút nechcel pustiť. Na to, že nám ešte stále nejde štekanie, tak peška si už vie aj vypýtať, takže začínam vidieť svetlo na konci tunela.

Je to celé zaujímavé, drobec sa síce vždy dlho dlho tvári že niečo nechápe, nechce sa mu a pod. A potom zrazu, len tak z ničoho nič, to čo som po ňom chcela už ovláda jak keby sa nechumelilo a všetko mu krásne ide, keď ja už som to skoro vzdala, že nič z toho, skúsime keď bude starší.

Thursday, June 19, 2014

Cvičák

Tak sme s Fidom začali chodiť na cvičák, a to do KK Rybníček. Zatiaľ máme za sebou 2 hodiny poslušnosti. Na prvej sme boli veľmi pochválení, že Fido už základné povely vlastne ovláda, na zavolanie celkom pekne chodí a tak. Akurát aportovanie a štekanie nám nejde tak dobre.
Aport má zásadnú chybu, že Fido nechápe, prečo by mi mal tú ulovenú korisť akože vracať a odovzdávať. Štekáme zas len na nečakané, nepoznané silné podnety. A tých okruh sa nám postupne zužuje, keďže socializujeme odušu.

Skúsili sme si už aj prvý kontakt s figurantom. Fido sa správal úplne ukážkovo, a kým vládal tak nádherne lovil peška. Dostal veľkú pochvalu, aký je šikovný a všetci sa pýtali, odkiaľ ho mám. Držanie som mu už stihla kúsok pokaziť, ale nie zas tak moc, mal aj svetlé chvíľky - si ho krásne ulovil a utekal s ním až úúplne ďaleko, a nepustil. Aj keď ako prvé sa snažil zožrať figurantove ponožky :)

Zdravotne sme na tom boli horšie. Trošku sme unáhlili očkovanie, a spolu s veterinárom ktorý psisko pred tým poriadne neprezrel to dopadlo neslávne. 2 týždne sme hnačkovali, kým sa stihli vyskúšať všetky ostatné alternatívy a spraviť bakteriológiu, a až potom sme dostali atb. Teraz je našťastie už (dúfam) týždeň pokoj, tak snáď nám to vydrží. Zmenili sme veterinára a nová už prehliadky pred očkovaním robí. Ešte nám chýba besnota.

Wednesday, May 28, 2014

V škôlke

Začali sme chodiť s Fidom do škôlky, raz do týždňa. Konečne niečo čo ho natoľko psychicky zničilo, že len ľahol a spal, a večer už ani toľko nekrakenil. V škôlke sme stretli krátkosrstú kóliu, írskeho setra a flata, všetko slečny. Krpci sa vybláznili, my máme zas o kúsok viac šteniatkovských kamarátov ktorých sa bude dať stretnúť a tak sme radi.
Každé ráno chodíme poňuchať a nakŕmiť sa na pachový koláč a v tomto je Fido veľmi šikovný. Ňuchanie ho baví, vždy sa ešte po konci snaží vrátiť naspäť do štvorca a ňuchať ďalej, a dokonca ani okoloidúce psy ho vtedy nejak zvlášť nezaujímajú - pozrie sa na nich a ňuchá ďalej. A to dokonca aj vtedy, keď na neho vo veľkom štekajú.
Včera sme sa zase odvážili v ordinácii, už vážime 10kg. Začína to byť cítiť keď ho treba vyniesť do štvrtého poschodia :) V piatok pôjdeme dúfam na posledné očkovanie (okrem besnoty samozrejme) a potom hurá na cvičák - zatiaľ teda hlavne socializovať, a keď bude šťastie tak aj stretnúť aj nejakých hovíkov konečne.

Friday, May 16, 2014

Piraňa strikes back

Máme za sebou prvý týždeň samostatného fungovania cez deň, keď sme v práci. Zvykol si celkom v pohode, žiadne kňučanie pri odchode a príchode. Dokonca občas po tom ako dostal hračku sa na mňa pri odchode len pozrel z izby, že "Choď si, ja tu mám dôležitú prácu tak nerušiť!"
Rastieme ako z vody, za posledný týždeň sme pribrali ďalšie kilo, a teraz vážime 8,2. A to aj napriek tomu, že sme mali pár dní diétu - diéta síce bola, ale papať nám chutilo, a tak sme do seba vpratali obrovské hromady kuracích pŕs s ryžou a mrkvou, a medzitým sme ešte zvládli smutne chodiť okolo prázdnej misky a pýtať viac.
Naše piraňovanie doma pomaličky presmerúvame na žiadané činnosti, čiže handričku a nie oblečenú ponožku, a keď už hryzkáme do ruky, tak sa začíname trošku kontrolovať. Trošku horšie je to vonku - láska sa samozrejme prejavuje hryzkaním, a to do každého čo sa na nás milo pozrie. Takže to začína vyzerať "jee, to je ale macík, pojď sem, AU! To je ale malá vobludka."

Monday, May 12, 2014

Sám doma

Dnes mi skončila "materská" a tak bol Fido prvýkrát sám doma (dlhšie ako hodinu). Vyzerá to, že to zvláda ľavou zadnou - akurát chvíľku po privítaní vyzeral kus preskočene, že akoto, že sme ho nechali samého, a dokonca sa nechal pohladkať. Stačilo ale pár minút, a už to zase bol on, náš hryzavý kraken.
Večer Fidovi prišla pošta - koberec do celej jeho izby. Poctivo celý večer asistoval pri misii urezať nadbytočný kus koberca, aby sa do izby zmestil, a tak to ešte stále nie je hotové - zato nožničky sú poobhrýzané zo všetkých strán.
Nový koberec sme rovno aj vyskúšali na naháňanie handričky, a je to určite lepšie, ako sa plaziť po tej klzkej podlahe. Snáď sa nám teraz bude chcieť o ten kus kože alebo loptičku aj poriadne zabojovať, a nie len si ľahnúť a čakať, čo sa stane.

Friday, May 9, 2014

Utešene rastieme

Včera ráno sme stretli našu prvú psiu kamarátku - 12 týždňovú českú strakatú psicu Barunku. Býva o jeden blok ďalej, takže sa asi budeme celkom často stretávať. Krásne sa spolu vyblbli, a tak miesto zvyčku cesty po mlieko sme si to otočili nazad domov sa dospať :) Jej majiteľ nám poradil blízku šteňaciu škôlku, ktorá býva v stredu, tak sa tam dúfam už tento týždeň pozrieme.
Večer sme sa boli pozrieť v nákupnom centre - kúpiť košík, aby sme mohli začať spoznávať mhd zvnútra (a chodiť na výlety), zájsť niekde medzi veľa ľudí, a potom si ísť zase niekde zaňuchtiť. Človek by povedal, že keď sme vonku hodinu a pol, z toho veľa času medzi kopou ľudí, potom stopujeme, a aj sa kus prejdeme, tak bude odrovnaný, naje sa a zaľahne. Čo pred podaním večere tak aj naozaj vyzeralo. Akurát po zjedení večere dostal druhý dych, vrtuľu do zadku, a šialenú chuť kúsať. To už sme sa (phew!) naučili normálne zvládať bez nových kúsancov, akurát že tesne po večeri asi neni úplne najlepšie naháňať sa za handričkou ako zmyslov zbavený - a tak nás zachránilo UCHO, ktoré si ešte hodinu žužlal, kým bol konečne dosť unavený na to, aby po jeho zobratí šiel spať.
 Z nežravca sa pomaly stáva žrútko, väčšinu porcií už vylíže dočista a potom ešte na mňa hladne v kuchyni pozerá. Už ani nieje úplná kosť a koža (a chlpy!) ako na začiatku. Ja síce nevidím, ako sa zväčšuje, ale ľudia ktorých na ulici stretávame sa tvária, že ten macík sa nejak zväčšil, odkedy ho naposledy videli.
Ráno sme sa boli zaočkovať. Dostali sme popri tom prednášku na tému - granule sú jediný správny spôsob, ako kŕmiť psa. Len škoda, že ako najlepšie odporúčal RC, Eukanubu, ProPlan. Okrem toho sme sa zvážili, a máme celých 7kg.

Tuesday, May 6, 2014

Malá piraňa

Som sa už trošku rozkukal, a chcem sa celý čas, čo som hore (a práve nepapám) hrať. Ťahanie sa s kožičkou mi ide dosť dobre, ale najlepší zákus som sa naučil na rifliach. Paničkiných. Oblečených. A občas aj s kusom nohy, to je najlepšie. A krásne pri tom vrčím a bojujem, akurát ona nejak divne kvíka - asi sa jej to tiež páči, tak som kusol ešte viac...
A panička nie a nie pochopiť, čo sa mi na tých rifliach tak páči, a strká mi raz hračku čo je moc veľká a ťažká, potom kus látky čo sa blbo drží v zuboch, alebo nejaký hlúpy sveter, ktorý je síce rozumne zahryznuteľný, ale moc veľký, a kto sa s takým hebedom má ťahať. A tak sú stále najlepšie rifle.
A papierové vreckovky... Áách, to je tá najlepšia vec, čo človek vymyslel. Mäkkučké, skvelo sa to hryzká a pekne to šuští keď si hryzkám.

A keď práve nehryziem, tak spím. Cez deň pod stolom za ktorým sedí panička, v noci vedľa postele. Snažím sa dostať aj hore na posteľ, ale oni ma stále dajú dole. Nevadí, raz si to možno nevšimnú - a ja im pritom chcem len olízať uško, aby lepšie počuli.

Saturday, May 3, 2014

Fido v novom domove

Volám sa Fido, mám práve 9 týždňov a som čierny hovawart. Pôvodne ma chceli volať Bugfix, ale ja som si na Fido už zvykol, a vôbec, sa mi to viac páči, a tak som ostal Fidom.

Fido je veľmi šikovné šteniatko. Chvíľu po príchode sa mu síce podarila mláčka aj doma, ale odvtedy sa pekne pýta von, a keď je aj nehoda, je to skôr kvoli mojej lenivosti a neschopnosti dosť rýchlo vstať. Až takto jednoduché som si to ani neodvažovala predstaviť.

Okrem toho je to inteligent, a vie, čo je preňho dobré. A teda, aj keď pániček pôvodne bol proti kŕmeniu surovým, Fido mu celkom rýchlo vysvetlil, že takto to nepôjde nad granulami len pokrútil ňufákom, a znechutene si ľahol vedľa plnej misky. Všetky finty mali krátke trvanie - granule zmiešané s kefírom zjedol raz (aj to nie všetky), a potom už vždy len vylízal mliečko a granule ostali v miske. Olej ani piškóty tiež moc nezafungovali, a naveľa-naveľa bol ochotný zopár granuliek schrúmať až vtedy, keď bol naozaj vyhladovaný. Podobne to dopadlo aj s vývarom, a tak mám teraz plný mrazák kuracieho vývaru :) Do Fida sa však podarilo dostať ledva polovicu odporúčanej dávky.

A tak som si povedala dosť, a od dnes skúsime mäsko. Zatiaľ tie 3 chody, čo mal, spráskal s oveľa väčšou chuťou, akurát sa tvári, že on je mäsožravec, a žiadne blbé zeleniny ani ryžu do neho tlačiť nemáme. Mäsko ale pekne mizne.

Vonku si už začína dovoľovať, ničoho sa nebojí, za každým psíkom a človekom sa snaží dobehnúť a musíme pomaly chodiť všade na vodítku. Vonku sa už poriadne jašíme a skáčeme naokolo jak koza po cintoríne, akurát keby tých áut bolo menej.

V piatok sme sa boli pozrieť u veterinárky, a tá nás pochválila, že sme pekní, čistí, jašiví, a zjavne nám nič nechýba. Vážime ráno pred papaním 5.8kg. Dostali sme aj odčervovaciu tabletku (ktorá nám chutila skoro viac než to kura do ktorého sa ju panička snažila schovať) a o týždeň sa pôjdeme preočkovať.