V poslednej dobe sa nám moc nedarilo. S obranami sme skončili v septembri, keď mi po posledných jasne povedal že už znova nechce. Na poslušnosti sme sa v chôdzi zasekli na jednom mieste a nie a nie sa pohnúť ďalej. V bežnom živote sme sa museli po zdrhu do lesa vrátiť nazad na stopovačku. A vždy keď som si povedala že je už dosť motivovaný a môžeme začať aj cvičiť a nielen sa hrať, tak tá motivácia dakam zmizla.
A tak som na výcvikový víkend nešla s priveľkými očakávaniami. Môj cieľ bol iba vypracovať aspoň jednu stopu pod dohľadom (aj keď som nečakala nejaký výrazný posun vpred) a skúsiť, či Fida nebudú baviť obrany robené cez lov.
Už pri predstavovaní večer som ale začala tušiť, že to bude kúsok inak. Z toho druhého výcvikára/rozhodcu - Břetislava Ťujíka, ktorého meno som nikdy nepočula sa vykľul veľmi dobrý stopár, čo bola asi tak najlepšia vec čo som mohla počuť a hneď sme si vybavili na ráno stopovanie.
V sobotu o 6 ráno sme teda po pár hodinách spánku a ja ešte aj s bolavou hlavou nasadli do auta na stopy. Terén bol pomerne škaredý, tráva 30cm vysoká, vyjazdené koľaje, hmla s viditeľnosťou ledva 20 metrov a takmer žiadne orientačné body.
 |
| Ideme vypracovať, Fida cestou prepadli Dráča s Cattynkou |
Náš problém na riešenie bol "prechádza lomy", a hneď pri prvom bolo jasné, prečo tento problém máme - zabudla som kde je a bol zrovna aj prázdny. A tak Fido porevíroval a našiel ho nakoniec po chvíli stratenia. Ďalšie lomy zas našiel len preto, lebo na nich boli položené pamlsky. Dostali sme pár dobrých rád ako pokračovať, a ja som začala chápať, že sa bude dať veľa priučiť - a tak som sa napriek pôvodnému plánu rozhodla, že pôjdeme aj na poslušnosť.
 |
| Rituál pred poslušnosťou: odloženie, výmena vodítka a namotivovanie na hračku |
Prvé kolo poslušnosti nám úplne nevyšlo. Poslala som z placu preč všetky psy, ale ani to nestačilo, Fido na ne čumel aj keď boli nad placom na ceste. A tak sme celý čas trénovali chôdzu smerom do lesa, až sme skončili na hranici lesa. Znovu nám pripomenuli ako používať (konzistentne!) uvoľňovací povel, a prestala som sa brániť miernej korekcii pri chôdzi. Po chvíli chôdze bol už Fidopán unavený a tak sme toto kolo ukončili nech si vydýchne.
 |
| Občas máme drobný problém s kúsaním keď sa moc rozblázni |
 |
| S hračkou je to cvičenie o niečom inom |
Druhé kolo bolo lepšie, naučila som sa pracovať s loptičkou za odmenu pri odložení za chôdze do sedu/ľahu, a ukázali sme si základy odloženia v stoji. A samozrejme všadeprítomný ukončovací povel, ktorý som si začala pliesť naše aktuálne "break" s "koniec" z čias cvičenia s Mirkou. A som na seba hrdá, keďže som ukončila cvičenie ja v najlepšom, nemusel ma nikto z placu hnať že pes už nevládze.
 |
| Odloženie v sede z cúvania |
 |
| Podľa ostatných vraj tá koncentrácia nebola zas tak zlá |
Po obede som bola veľmi zvedavá na obrany. Na plac som prišla so slovami "doteraz kúsal na zlobu a toto je výsledok, tak je to na vás". Rozhodli sa, že sa teda bude pokračovať na zlobu. Najprv chytil peška Jindra, a Břeťa ho navigoval. Keď ale po troch zákusoch začal Fido upadať a nekúsať poriadne, lebo jeho nejaká hra na korisť fakt netankuje, tak dostal extra spešl figuranta. Odkúsal si svoje dve kolá, celkom mu to šlo, ani mi z placu neutekal. Ja som sa zas naučila ako ho lepšie podporiť zozadu a kedy ho pochváliť.
Následne bola ešte kruhová obrana na Jindru-čerta, Fido to však moc neocenil a viac sa snažil zožrať vedľa stojaceho psa, než čerta. Moja chyba, mala som sa na to vykašľať - Fido neni pes ktorý by šiel takto hecovať, pre neho je to súboj s figurantom, a iné psy ho moc nehecnú navyše.
Večer kto chcel ešte kúsal pred večerou vnútri. Niektoré psy sa báli klzkej podlahy a lepšie by spravili keby neboli vôbec, niektoré odkúsali lepšie, aj keď im tiež dalo prostredie zabrať. No a sánka mi padla z Drákulky aj Damiána KS, ktorí vôbec neriešili a suverénne si hryzli ako keby robili takéto obrany úplne bežne. Ja som Fida netrápila, a mal zatiaľ zaslúžený oddych na izbe.
Večer mal pre nás prednášku Břeťa Ťujík, prekladanú hovi-kvízom na kopu tém súvisiacich so psami, hovíkmi a kynológiou. Prednáška bola perfektná, odniesla som si kopu vecí čo zlepšiť vo všetkých oddieloch pri cvičení. Kvíz bol tiež perfektný, náš tým vyhral :) a dokopy celá sranda trvala až do nejakej pol jednej v noci.
Ráno som vynechala stopy (terén sa mi naozaj nepáčil, a mám aj tak dosť o čom rozmýšľať) a na ranné cvičenie sa rozhodla pre poslušnosť. Väčšina ľudí sa nahrnula kúsať, a tak sme mali poslušnosť komornejšiu. V prvom kole som zaradila pohyb po place jedine pri nohe na pamlsok a potrénovali sme viac chôdze a odložení. V druhom kole už len na vydýchanie sme dali odloženie s Catty ako rušivým vplyvom, a nároďácke voľno s Catty ako figurantkou na odložení - Fido sa za ňou samozrejme v oboch prípadoch rozbehol. Aspoň viem, že toto musíme dotrénovať.
Na obranách si Fida zobral rovno Břeťa, a po tom ako som sa sťažovala že mi pes nemá rád to kúsanie, predviedol krásny výkon. Plné zákusy, žiadne čumenie na veci mimo, žiadne utekanie z placu, žiadne obracanie sa na mňa. Na plac ma dotiahol, nezačuchával sa, rukáv si držal pekne dlho vždy po zákuse a bol na seba náležite hrdý. A ja na neho. Keď sa nám podarí nájsť niekoho, čo nám zvládne figurovať takto s citom, tak by to naozaj mohlo fungovať.
 |
| Vraj pracovný pes... Pche, Fido si myslí dačo iné |
Celkový dojem - PERFEKTNÝ víkend. Veľa vecí sme sa naučili a okrem toho sme oprášili veľa vecí ktoré nás naučila ešte Mirka, a ja som ich odložila na neskôr. Myslím, že to "neskôr" už prišlo, motivovaný už psisko je, ja už začínam mať tie správne návyky a môžeme sa spolu posunúť ďalej. A jedna z najdôležitejších funkcií takýchto víkendov - motivovať psovoda k ďalšej práci bola splnená tiež na jedničku. To naše plemeno možno neni materiál na majstrov sveta, ale pracovať sa s nimi dá, vyzerá to pomerne obstojne, a som na to svoje psíča hrdá.
