Saturday, April 30, 2016

BH na Rybníčku

Po mesiaci trénovania chôdze som sa rozhodla, že už na to máme a je načase túto zlú škaredú skúšku mať z krku, nech sa môžeme začať venovať zábavnejšiemu cvičeniu.
A tak keď som sa v stredu dozvedela, že skúšky koncom mája už sú plné ale je možnosť ísť hneď v sobotu, dlho som neváhala s prihlásila som nás. Síce ešte nemáme všetky cviky dorobené dokonale, ale to najhlavnejšie už nám ako-tak ide a už som mu chcela dať pokoj od opakovania dvoch chôdzí.

Nervózna som bola samozrejme úplne zo všetkého - či mi nezačne na nástupe príliš ťahať k vedľa stojacim psom, či mu prečítajú čip, či sa pri chôdzi nezaňuchá, či mi neodíde z odloženia, či...
Našťastie sme sa stretli v zložení 7 fen a 2 psy, takže nebol problém proste sa od druhého psa držať ďalej nech ho to ani neláka nejak sa prsiť a všetko prebehlo hladko.

Na plac sme šli postupne po jednom, takže si každý najprv odcvičil a potom šiel na odloženie. Pred nami cvičila boxerka Phebee, ktorá teda na Fida pozerala z odloženia. A tu sa prejavil prvý problém - síce sme už viackrát cvičili na rybníčku popri radovke a teda som si myslela že je na psy na place zvyknutý, ale jeden pes ktorý bol položený tak aby na neho priamo pozeral bol pre Fida nový element ktorý ho vykoľajil. A tak sme zo základnej pozície vyšli bez kontaktu a prvých 50 krokov s napnutým vodítkom pretože pán pes čumel po Fíbe jak puk. Okrem toho sme zrovna na mieste otočky narazili na mláčku po inej fenke čo sa tam pred skúškou vyčurala, a tak bolo treba druhý povel nech mi tam neostane ňuchať a vylizovať. Potom sa už ale pri rýchlej a pomalej chôdzi konečne zrovnal a zvyšok chôdze na vodítku prešiel svojim štandardným výkonom - málo kontaktu na obratoch doprava kde sa vždy o krok zabudol v pôvodnom smere a inak pekne. Prvý prechod skupinkou bol o 200% lepší než pri poslednom tréningu, vodítko sme ani nenapli.

A tak som už s obnovenou dôverou v psa šla do skupinky tentoraz navoľno. Obišiel ju super, zas žiadne začuchávanie a následne sme už krásne odkráčali celú ovládateľnosť bez vodítka. Opäť bol problém akurát na otočkách, kde má pes príliš veľkú zotrvačnosť - to je ale jasný výsledok spôsobu tréningu, veľa chôdze rovno a málo otočiek, a tak šli zas bodíky dolu.

Na odloženie za chôdze som si vybrala radšej ľahšiu variantu, psa posadiť do základnej polohy a z tej mu zaveliť. Pred sadnutím ma síce o pol kroku predbehol, no hneď sa opravil a nestálo nás to ani bod. Ľahnutie už bolo bez chyby, privolanie bleskové no na konci privolania si nebol istý či sa nemá rovno priradiť a tak si sadol do 45stupňového uhlu a hneď sa začal priraďovať. Aspoň ma ale nezhodil z nôh ako občas :)

Trošku som sa bála dlhodobého odloženia. Mali sme natrénovaných 12 minút doma, 6 minút v ruchu alebo 7 na letisku, ale predsa len je iné trénovať to nanečisto kde-kade s inými rušivkami než pes, a iné keď ide priamo oproti nemu fena chôdzu u nohy. Ale Fido je zlatíčko a celý čas mi tam ležal vo sfinge, aj keď začala daľšia cvičiaca štrajkovať a ja som tŕpla či jej obzeranie Fido nezoberie ako výzvu do hry.

Celkový výsledok - 54 bodov, no ja si najviac cením to, že bol Fido schopný držať pozornosť aj celú cestu z odloženia k rozhodcovi. Ako som si kedysi nevedela predstaviť, že by mi odcvičil niekoľko cvikov za sebou bez odmeny, tak teraz mám pocit, že to nebude problém - vie sa krásne zapáliť do samotnej práce a z celkového nášho výkonu mám pocit, že sme nastúpili naozaj pripravení a v tej správnej chvíli.

Sunday, April 17, 2016

Hovawartí výcvikový víkend Hartvíkovice

Keďže už zas trénujeme s najlepšou Mirkou a najlepším Jirkom ako figurantom, tak som na víkend šla s plánom hlavne zistiť, ako si viem viesť tréning sama - na novom place, a s novým figurantom. No a tento cieľ sa mi podarilo splniť k mojej plnej spokojnosti. Na novom place pán pes fungoval, všetky tri tréningy sme zvládli načasovať tak, aby z placu odchádzal pes natešený na ďalšie cvičenie.
Na stopy sme nešli, tie si nejak ošéfujem sama, no a na obranách s Ivanom sme naučili Fida štekať. A to bol najväčší úspech a zlom, pretože so štekaním začali Fida obrany definitívne baviť, takže verím tomu, že už máme vyhraté.


No a po práci treba aj aktívny odpočinok

Thursday, April 7, 2016

Recallers thoughts

I have given up.

Not given up playing with Fido, not given up doing recaller games as they are AWESOME and have helped us build a ton of value for cooperating and instead of a not amused dog. They helped us to become an obedience team and we can finally work towards some real working results.

But I no longer see any way he could have a recall through recallers only. He has a history of chasing animals and though it was not more than 5 times, I don't see any way I could put more money in the bank to overcome this.
Each game we play puts a coin into the bank of recall.
One deer chase - puts a million to the bank of chasing deer and there's no way I could even get close in most of his life.
Susan said something similar in the last distraction webinar. There indeed are hopeless cases and we may be one of them.

I think a dog's life is too short to restrain him in a Ruff Love manner for more than a few weeks. After we spent months on leash, without getting a chance to just "be a dog" running through fields and then at the first chance he ran off... with his long line on... with a muzzle so if he became tangled somewehere, he couldn't even bite himself out of it...
We probably could get some reliability in years. But a large-breed dog gets to live about 10 years. Is it even fair of me to not let him off leash for half of his life?

So... Fido now has a recall. I think he loves his new life and it was worth it, even if it wasn't his choice in the start
We still play recaller games and love them