Čo sa páčilo: poučný teoretický program, psíčko si konečne mohol zakúsať (doteraz nás boleli zuby), prvý deň na poslušnosti som sa dozvedela pár nových vecí a dokonca sme si vďaka tejto jednej lekcii konečne začali ľahať rovno.
Z nepsieho super ľudia, a každý večer debaty až skoro do rána, čo ale vôbec nevadilo, lebo poobede sme sa aj s Fidom dobre vyspali :)
Akurát mi stále ostal po tábore taký nepríjemný pocit, že možno by psovi samotnému bolo lepšie doma
- s miliónom psov okolo, ktorých bolo treba riešiť sme úspešne začali viac ťahať na vodítku
- výcvik na úkor šteňacej socializácie, chudák sa okrem prvého a posledného dňa nemohol s nikým vyblbnúť
- Fido proste dospieva pomaličky a bolo toho na neho moc, hlavne u obrán druhé kolo v podstate vôbec nezvládal, nehovoriac o poslednom dni, kedy som ho tam fakt nemala ťahať vôbec
- postaviť šteňatá na 1.5h trvajúcu poslušnosť v rade, a to celé o 2 poobede v pražiacom slnku? Uf, som rada že tú som sa rozhodla vynechať. Takže sme za celý tábor mali vlastne len 1 normálnu lekciu poslušnosti. Ale asi je to aj dobre, aspoň som ho menej vyšťavila, akurát v piatok som ho tiež nemala ťahať na tú skupinovú, síce bola kratšia ale stále na Fida moc.
Väčšina toho je proste moja chyba, mala som proste sama lepšie vidieť, kedy má môj psíčko dosť. Síce som dúfala, že práve na tábore tam budú výcvikári aj na to, aby nám lamám so šteňatami presne toto ukázali, ale tak... čím viac očakávania, tým viac sklamania, asi som čakala proste veľa.
Inak je outcome takto po čase fajn, týždeňapol po tábore sa mi doma rozkúsal (už ho baví ťahanie so mnou a dá sa motivovať na hračku), pokročili sme s poslušnosťou, a ja som si ujasnila, že chceme aj tak cvičiť po dobrom, aj keď sa to ani medzi hovíkmi zjavne moc nenosí.
No comments:
Post a Comment