Výcvikový vikend Stará Myjava

Na Starej Myjave sme už s Fidom ako doma, a tak som po vyhlásení termínu ďalšieho výcvikového víkendu moc dlho neváhala. Cieľ bol tentoraz opraviť Fida po piatkovej skúške na ktorej som nebola spokojná s koncentráciou. A samozrejme ako vždy, vytiahnuť čo najviac rozumov z figurantov.

Prvý z cieľov sme asi splnili - respektíve Fido nevyzeral vôbec rozbito. Plac na Myjave už počíta ako domáci, a tak sa nenechal príliš rušiť ani agiliťákmi, ani vedľa cvičiacimi ľuďmi čo trénovali skupinové cviky na nedeľnú ZOP a šiel si svoje. S figošom a prístojacou ženou druhého figa sme sa síce v metódach nezhodli snáď na žiadnej (oni mi neverili že viem, čo robím a ja som o väčšine z nich už vedela, že na Fida ich použiť nemôžem), ale aj to sa stáva. Na plánovanú pani psovú sa tomu možno ešte budem tešiť, čo mi poradili.

Obrany sme skúsili, figurant je v síce už nie príliš rozumnej, ale stále dojazdovej vzdialenosti, keby to vyšlo snáď by nás aj mal na krku. Zázrak sa ale opäť nestal, Fido príliš nadšený nebol a tak stále ostávame v stave, že najbližší fig ktorý sa Fidovi páči je 200km ďaleko.

Ťahanie rozumov tiež príliš nedopadlo - s najukecanejšími skúsenými ľuďmi som sa tentoraz nezhodla takmer v ničom. Metódy na Fida nepoužiteľné, filozofia súžitia so psom pre mňa neakceptovateľná... A ja viem, že to ide aj inak.

Jednu vec si ale predsa len odnášam - potvrdenie toho, že s obranami musím najprv pohnúť sama doma. Niežeby mi to nevraveli už pred dvomi rokmi - teraz už však viem ako a snáď zvládnem aj sama Fida nechať narásť tak, že to konečne aspoň trošku začne vyzerať.