...aneb denníček života s Fidopánom.
Dnes oslavujeme tretí deň nepúšťania z vodítka. V pondelok sa rozhodol zdrhnúť ďalej než za najbližší roh, a tak má chlapec smolu až kým sa zdrhať neodnaučí. Našťastie sme sa už naučili kopu iných spôsobov ako psíka kvalitne vybehať, a tak verím tomu, že strádať nebude.
Dnešný výber padol na lolobežku. Bola krásna hmla s viditeľnosťou do 20 metrov, takže zážitok frčať si to dole kopcom šprintom tridsiatkou a len dúfať, že sa pred nami nevynorí pes bežiaci oproti. Našťastie nevynoril. Zato sme stretli jedného NO s ktorým na seba povrčali, a jednu skupinku NO asi šteniat navoľno, ktoré nás síce nekontaktovali, zato sa hrali a Fido moc túžil ísť za nimi. No a samozrejme, prítomnosť kolobežky znižuje Fidovu psychickú odolnosť, tak na to musím dávať bacha.
Doma sme večer vytiahli modrú dierovanú loptu o ktorú dlhodobo nejavil záujem a zázrak! Už je aj modrá lopta dobrá hračka na ťahanie aj nosenie! A ešte k tomu aj neni hlučná, takže sa dá hádzať aj doma v pohode. No a posledný dnešný poznatok - keď hádžem loptu do tmavej miestnosti, psisko musí použiť na jej nájdenie aj nos - a to ho jednak baví, a dvak krásne unaví. Ideálna aktivita na zimné večery.
No comments:
Post a Comment