Celkový dojem - perfektné. Seminár to bol teoretický, dobre spracovaná teória, a keď nás vybavili pochopením problematiky, tak hlavným ťažiskom bola veľká kopa videí rôznych situácii psov v konflikte, na ktorých nám vysvetľovali, čo si to tam tie psy vlastne navzájom hovoria.
Nuž a teraz informácie, ktoré som si doniesla ja
- Agresivita a sebavedomie spolu nesúvisia. Môže byť rovnako dobre agresívny sebavedomý pes, aj agresívny utiahnutý pes. Ten sebavedomý je ale menej nebezpečný, keďže tie agresívne prejavy asi budú zdržanlivejšie, nemá potrebu siahať po najsilnejších zbraniach keď si verí - ale stále môže mať krátku zápalnú šnúru, aj keď je sebavedomý.
- Poklona neznamená vždy výzvu do hry. Ak packy nie sú rovno ale do štvrťkruhu, tak to znamená "pohni sa, choď inde než stojíš", a nemusí to byť vôbec priateľské gesto.
- Súvisiace - nie všetko čo vyzerá ako hra naozaj je hra. Behanie za druhým psom tomu druhému vôbec nemusí byť príjemné. Hru spoznáme tak, že keď podržíme toho, čo vyzerá ako "agresor" a druhý k nemu skočí ďalej sa hrať, bola to hra. Inak to bola šikana.
- Keď začne puberta, tak samcovi vystúpa testosterón až niekam do nebies, a potom si proste nemôže pomôcť, a musí ostatných samcov provokovať celou svojou osobnosťou. Lepšie je vtedy proste chodiť do kontaktu len s fenkami, a nezbierať zbytočne zlé skúsenosti od samcov. Lebo tie proste inak určite prídu, oni to z toho puberťáka cítia že je namachrovaný a kopa ich má potrebu ho uzemniť. Po puberte sa to u väčšiny psov zase zlepší.
- V tomto veku je fajn, ak sa podarí venčenie so sebavedomou dospelou fenou, ktorá puberťáka slušne odkáže do príslušných medzí, aby sa naučil správať galantne.
- Je neslušné, aby pes oňuchával len tak iného. Najprv si to musia navzájom dovoliť. Takže podržať svojho psa aby ho mohol iný oňuchať neni úplne fér voči nášmu psovi.
- Normálny dospelý pes má zopár dobrých kamošov, s ktorými sa rád zahrá, ale rozhodne nepotrebuje chodiť každý deň na stretnutie s desiatkami iných, aby sa s nimi zahral. Naopak, normálny kontakt medzi dospelými psami je tak pol až dve minúty, a potom si každý ide riešiť svoje záujmy. Takže psie parky s miliónom cudzích psov sú pre väčšinu pomerne stresujúce.
- Jasným znakom toho, že pes k nám nejde s dobrým úmyslom, keď už nejaký navoľno pribieha je, že ide priamo, nie oblúkom.
No a toto celé má niekoľko praktických dôsledkov pre mňa s Fidom
- Kašleme na samcov (teda kašlali sme už predtým, ale teraz je to potvrdené zas a znova) kým neprejde puberta
- Pomáha konejšivé gesto "rozdelenie situácie" - prejsť pomedzi svojho psa a toho na ktorého čumí, pes potom akceptuje že situáciu mám pod kontrolou ja a nemusí riešiť - treba teda ale, aby sa ten pes nepribližoval, keď som to skúšala.
- Keď už sa niečo neustriehne a dojde ku konfliktu, Fido má celkom dobrú inhibíciu kusnutia (odskúšané na vlastnej koži) takže ak nepôjde ten druhý pes fakt do krvi, tak Fido neublíži. To celkom pridáva na mojej psychickej pohode.
- Určite niekedy chcem ísť na ich víkendovku komunikácie, to by mohlo Fidovi dosť prospieť.
Nuž a "vtipná" vec na záver, kým som bola na seminári tak sa vraj krpec pri venčení vytrhol z ruky, a rozbehol sa napraviť ciferník buldočkovi, ktorý na neho oproti na rohu vyštekával. Aké príhodné.
No comments:
Post a Comment