Som sa už trošku rozkukal, a chcem sa celý čas, čo som hore (a práve nepapám) hrať. Ťahanie sa s kožičkou mi ide dosť dobre, ale najlepší zákus som sa naučil na rifliach. Paničkiných. Oblečených. A občas aj s kusom nohy, to je najlepšie. A krásne pri tom vrčím a bojujem, akurát ona nejak divne kvíka - asi sa jej to tiež páči, tak som kusol ešte viac...
A panička nie a nie pochopiť, čo sa mi na tých rifliach tak páči, a strká mi raz hračku čo je moc veľká a ťažká, potom kus látky čo sa blbo drží v zuboch, alebo nejaký hlúpy sveter, ktorý je síce rozumne zahryznuteľný, ale moc veľký, a kto sa s takým hebedom má ťahať. A tak sú stále najlepšie rifle.
A papierové vreckovky... Áách, to je tá najlepšia vec, čo človek vymyslel. Mäkkučké, skvelo sa to hryzká a pekne to šuští keď si hryzkám.
A keď práve nehryziem, tak spím. Cez deň pod stolom za ktorým sedí panička, v noci vedľa postele. Snažím sa dostať aj hore na posteľ, ale oni ma stále dajú dole. Nevadí, raz si to možno nevšimnú - a ja im pritom chcem len olízať uško, aby lepšie počuli.
No comments:
Post a Comment