Saturday, December 10, 2016

Česko-Slovenský Pretek Hovawartov 2016

Tento rok sa nám konečne začalo s Fidom trošku dariť, a tak som sa rozhodla tento rok zakončiť na HW preteku na Starej Myjave.
Cieľ bol jasný - splniť limit na poslušnosti podľa IPO1, a ideálne s čo najprísnejším rozhodcom. Bohužiaľ kategória kde by bola samotná poslušnosť otvorená nebola, a tak sme sa prihlásili na stopu + poslušnosť s tým, že stopa prinajhoršom nevýjde, čo sa dá robiť.

Mali sme celkom šťastie - poslušnosť bola prvá a vylosovala som si dvojicu s Lenkou a jej Tesi, pričom Fido šiel najprv na odloženie. Nástup sme moc netrénovali a tak bol najprv trošku vyhúkaný a šiel si hlavu ukrútiť, ale od odopnutia vodítka vedel že naozaj cvičíme a nemal problém. Odloženie zvládol v pohodičke.
Chôdza bola taká lepšia Fidovská, v skupinke si síce čuchol k prvému človeku no hneď sa bez napomenutia priradil, a zvyšok prešiel krajšie než v tréningu. Odloženia mal za plný počet bodov, aj keď do ľahu šiel síce rýchlo, ale cez sadnutie.
Pri voľnom aporte si pri ceste ku mne všimol niečo mimo plac čo ho rozhodilo tak, že zabudol čo má robiť. Našťastie to u Fida znamená, že sa priradí k nohe a čaká čo mu poviem ďalej a tak predviedol krásny obedience aport . Pred metrovú prekážku som sa zas postavila tak krivo, že Fido stál už skoro mimo nej a nevedel, či má skočiť alebo obísť. Cestou tam ju teda obišiel. Naspäť ale skočil a tak som nás pripravila len o 5 bodov. Najviac som hrdá na aport šplhom. Hodila som činku tak blbo, že ju bolo vidieť z miesta kde sme stáli. Ale Fido bol super, keďže stál pred prekážkou tak cez ňu preliezol. Cestou naspäť som si gratulovala že sme toľko cvičili vracanie sa s činkou cez prekážku aj keď priama cesta ide okolo nej, lebo sa aj vrátil úplne bez zaváhania. U aportov sa už ale začala prejavovať únava (ako vždy) a tak začali byť presuny a priradenia pomalé a nepresné.
Nakoniec cvik, ktorý sme ešte nikdy naostro neskúsili - vysielačka. Mala som z nej rešpekt, a tak sme aj kvôli nej prišli o 2 dni skôr, aby som si ju aspoň 3x stihla vyskúšať na place ešte pred pretekom. Alebo to možno bola len výhovorka, aby som mohla 2 noci pred pretekom popiť so super ľuďmi. Tréning sa podaril, a že pekne ľahne na povel som bola dosť presvedčená. Skúsili sme to v tréningu síce len raz, ale to sa poskladal priam vo vzduchu, tak prečo by to neurobil aj dnes. Bohužiaľ mi ale pri vysielačke stál rozhodca za chrbtom a neviem, či dal pokyn na zaľahnutie príliš potichu alebo ho zabudol dať, a tak Fido bežal, bežal, až prebehol celé ihrisko a rozhodca stále nič - a tak som ho potom v panike položila aj bez pokynu až keď už spomalil a začínal hľadať misku. Body nás to síce nestálo, ale je mi ľúto že sme nemohli ukázať ten cvik naozaj 100% krásny.
Summa sumarum 88 bodov. S naším výkonom som veľmi spokojná, lebo Fido vôbec neprekvapil, alebo ak tak len v dobrom. Okolie riešil oveľa menej, než kedysi. Keď si neni istý čo má robiť tak zaujíma základnú polohu. Cvičenie si obaja užívame a miesto boja s neposlušným psom už je celé naše cvičenie o radosti zo spolupráce.
Je len trošku škoda, že prísnejší z rozhodcov posudzoval stopy. A tak keďže chcem mať od neho posúdenú poslušnosť, budeme musieť niekedy prísť na skúšky alebo iný pretek.


Stopa bola horšia. Máme toho síce "odstopovaného" veľa, no Fido rovnako ako na poslušnosti je proste trošku špeciálny a tak nám väčšina rád a metód doteraz nefungovala. Síce sa nám možno nedávno podarilo nájsť ten zázračný systém, ktorý môže fungovať, no nemali sme dosť času na tréning.
Kvôli počasiu sa nedalo ísť stopovať na oziminu ani hlinu, a tak stopy boli na jesennej nízkej tráve vedľa sídliska a nejakej kozej farmy. Všade bobky, rozjazdené, pošľapané a pach kôz cítil aj ľudský nos celkom výrazne. Ako prvý nastupujúci pretekár som mala stopu našľapať hneď na kraji, kde to bolo prechodené a prejazdené najviac. Už pri šľapaní mi bolo jasné, že toto by nedal ani omylom, ani keby sme mali natrénované oveľa viac.
A tak to dopadlo podľa očakávania. Fido zaboril čumák mimo nášlap, prešiel ešte asi 20 metrov zhruba správnym smerom a potom sa stratil úplne.

Napriek nevydarenej stope spokojnosť veľká, môj hlavný cieľ sme splnili a to čuchanie opravíme. Aj keď na takýto terén už nabudúce radšej ani nenastúpim.

No comments:

Post a Comment