Recallers

S Fidom sme sa ani pod dohľadom dvoch rôznych trénerov na individuálnych hodinách moc nezlepšovali, a tak nakoniec naozaj prišlo na (pre moju peňaženku aspoň) najdrsnejšie riešenie, a to upísať sa Recallers kurzu. A keďže už beží zhruba mesiac, tak už snáď môžem aj trošku hodnotiť.

Zázrak sa nestal.

Privolanie stále nemáme, z polohy stále je schopný odísť, chôdza pri nohe a očný kontakt počas celej BH je stále ďalekým snom, v ťažších situáciách stále nechápe ani sadni, psov-samcov treba stále všetkých zlikvidovať, a jeho postoj k aportovaniu alebo koristnícky pud je stále rovnako nulový.

ALE

Zase sme našli obaja radosť zo spolupráce a spoločne stráveného času. Hry mi pomohli pochopiť, čo je pre Fida ťažké, a čo ho naopak baví a mňa nenapadlo ako to pri tréningu použiť. Zas sa z neho stáva pes, ktorý mi doma cvičí v 32 stupňoch za granule, ponúka chovanie, behá, nadšene pozerá na kliker, a teší sa z každej session. A keď ju ukončím, tak padne na zem a vydýchava :)

Vonku sa pomaly začína sústrediť na hry, a nie len na prostredie. Na záhrade dá prednosť cvičeniu pred psom za plotom. Počas prechádzok sa už občas vykašle na psa alebo ňufanie, aby radšej spolupracoval. A keď ho pustím párkrát za prechádzku navoľno, pravidelne sa vracia ku mne aj sám.

A hlavne, takýto štýl práce nám sedí obom, mne aj psovi. Čím menej korekcií používam pri tréningu, tým menej mám tendenciu reagovať prehnane potom v ťažkých situáciách - ako keď Fido vyletí po okoloidúcom psovi. A začína spolupracovať aj v situáciách, kde by som mu predtým musela snáď uraziť hlavu cukaním, nech si ma všimne. Netreba ho na to dokonca ani nechať týždeň hladovať.

Pokroky máme veľmi veľmi malé, a úžasní športovci z nás nikdy nebudú. Ale konečne mám pocit, že sa hýbeme dobrým smerom.