Októbrová poslušnosť (denník)

Momentálne najviac bojujeme s:

• privolaním
• tranzom pri iných psoch
• rovným ľahnutím bez vyvalenia boku

Štvrtok 2.10.

Ráno stopa, po stope keď sa mi rozbehol ňuchať naokolo, tak privolanie bolo krásne aj bez toho aby na sebe mal hocakú šnúru. Horšia bola cesta nazad, na prechode sme stretli iného psa a boli sme v tranze celý čas. Cviky poslušnosti len veľmi neochotne a s fyzickým prinútením, stále sa mi za tým druhým psom otáčal. Bolo treba veľa cukania, napomínania a tak vôbec, veeľmi zlý pocit z toho celého mám. Nabudúce radšej počkám, kým pes zdrhne z dosahu.
Poobede výlet na letisko - väčšina času na vodítku. Každý pes = tranz, pred letiskom sa mi síce podarilo hrou dosiahnuť, aby okolo nás prešli 2 psy okolo, ale po ukončení hry zase tranz, a to boli od nás už tak 100 metrov. Privolávanie inak pekné, radostné, len ti iné psy :(

Piatok 3.10.

Ráno stopa - pri odkladaní vecí sa mi 3x rozbehol niekam ňuchať, vždy sa nechal pekne - priam krásne, ukážkovo privolať. Keď k nemu prišiel pes na oňuch tak nemal problém, problém je keď sa k psovi nevie dostať.

Víkend 4-5.10.

Na cvičáku v sobotu pri voľno-privolať mi zdrhol za iným šteňaťom. Reparát dostal po brigáde, kedy dostal voľno na prázdnom cvičáku a na privolanie perfektne pribehol.

Nedeľa ranná prechádzka - privolanie na bezďákovej lúčke 3x bezchybne, potom jedno až na druhý pokus keď v diaľke zbadal psa, ktorého som ja nevidela - a odvtedy nič moc, keď je niečím zaujatý tak nepríde, resp. až keď sa mu schovám alebo na druhé zavolanie.

Ľahnutie trénujeme poctivo, stále sme na odmeňovaní granula za 5-7s, dokopy 4-5 odmenení. Doma funguje lepšie, vonku ľahá nakrivo. S miskou v ruke ľahne hneď krásne do sfingy aj bez povelu rukou.

Streda 15.10.

Privolanie sa nám lepší, za jednoduchých podmienok (jednoduché rozptýlenia ako stopa alebo nič moc zaujímavé) pribeháva nadšene šprintom a krásne prisadáva. Občas už aj z hry so psom, ak už prešla počiatočná fáza tešenia sa z toho, že tam je pes.

Na tento týždeň máme cvičiť polohy u nohy, ale nejak nevychádza čas, tak uvidíme čo sa bude robiť nabudúce.

S odložením v ľahu stále žiadne pokroky, ale už sme to pár dní nechali tak.

No a som rozhodnutá ho teraz čo najskôr naučiť cez kliker aportovať, lebo som si istá že ho to bude baviť, len potrebuje pochopiť že tú loptičku má doniesť až ku mne a pustiť.