58. Valickuv memorial

Už dávnejšie som plánovala účasť v kategórii ZZO1 na pretekoch na Rybníčku. A tak po úspešnom zložení tejto skúšky nastal ten správny čas vyraziť na Valíčkov Memoriál a overiť si, či už zvládneme aj preteky.

V kategórii nás bolo 8 - traja hovíci, tri maliny, dobermanka a Bublina. Fido a samé baby, to boli dobré správy, lebo nehrozilo žiadne zazeranie. Nervy mi priniesol akurát fakt, že na najlepšieho hovawarta čakal špeciálny pohár. Ten som samozrejme strašne chcela, no sily boli dosť vyrovnané. O čo lepšie možno máme základy, o to väčší je Fido stresor v rušnom prostredí.

Na začiatku preteku pršalo a tak sa úvodný nástup a losovanie uskutočnilo pod strechou a bez psov. Pre nás celkom šťastie, lebo to znamenalo, že Fido nevyplytvá sily na nervovanie sa z toľkých psov na nástupe, ale pôjde na plac pekne čerstvý. Pred nástupom na plac ešte posledné odloženie, posledný pamlsok na vyprázdnenie vrecka a už sme sa šli nahlásiť rozhodcovi - pánovi Mnichovi.

Na povel voľno krásne odbehnutie a začuchanie sa, privolanie by mohlo byť trošku rýchlejšie. Chôdzu mal úplne dokonalú, rozhodca už písal do karty 10, keď sa Fido pri poslednom zastavení rozhodol že si neprisadne. Nič nečakané, touto chybou trpali skoro všetci aj na MS IHF obedience. Polohy presné, odloženie super. Pri štekaní sa mu úplne nechcelo - miesto normálneho hlasu trikrát tichšie kníkol, a tým stratil 3 body. U aportu drobné prekusy pred odovzdaním.



Prekážka bola naša zaťažkávacia skúška. Týždeň pred pretekom som zistila, že keď dlho nebola odmena tak sa rozhodne ju za prekážkou hľadať a úplne vypne. Trošku som zmenila tréning a výsledok bol proste dokonalý. Fido skočil za prekážku, spravil ešte pár skokov či tam neni krabička a keď ju tam hneď nevidel, tak sa vrátil ku mne.

Áčko, kladina aj odloženie už boli ukážkové, a tak si Fidopán vyslúžil 94 bodov. To stačilo na druhé miesto za jedinou dobermankou, a pohár pre naj hovawarta.

Pamätám si to ako dnes, keď som na prvej Zmrzlej Vráne kde som bola pomáhať neveriacky krútila hlavou, že takéto prostredie Fido nikdy nezvládne. Že z tých psov pobehujúcich hore dole bude na vetvi, bude čumieť a nechápať a ani ho nenapadne cvičiť.
Prešiel rok a pol, a Fido v podobných podmienkach odcvičil úplne krásne. Účastníkov bolo síce o polovicu menej, no pre nás to bolo stále ruchu až nad hlavu.

Bolo vidieť, že nás k ignorácii prostredia čaká ešte dlhá cesta. Jeho koncentrácia rozhodne nebola taká, ako na skúške. Po psoch chodiacich okolo cvičáku dosť pokukoval, a aj to štekanie bolo podľa mňa spôsobené tým. Čaká nás ešte veľa akcií než mu začnem plne veriť. Ale oproti tomu, ako sme začínali je to čo dnes predviedol skoro zázrak.