Boskovice

Včera bolo hnusne, tak sme na dnes vybrali výlet po spevnenej ceste. Začínal u westernového mestečka. 11 kilometrový výletík.

Počasie nám prialo, bolo hnusne zima, zatiahnuté a na ceste kopa blata, a tak sme ani na pomerne frekventovanej cestičke takmer nikoho nestretli. Dva psy, bežca, cyklistu a jazdcov na koňoch.

Krpec nám dospieva a začína to byť puberťák na prizabitie. Po prvom kilometri sa rozhodol, že v lese je niečo strašne zaujímavé a musí to nutne skontrolovať, a tak sa s nosom na zemi rozšprintoval niekam smerom do lesa. Keď som to tak nenechala, a stopka ho zabrzdila v rozlete, tak to skúsil aspoň na druhú stranu - kde už ale rástli stromy. Tam ešte tak 4krát zmenil smer, čím sa zamotal medzi stromy šnúrou tak, že som ho ďalších 5 minút vymotávala.

Aby toho nebolo málo, po ďalších pár metroch prešli okolo dvaja jazdci na koňoch. Koňa videl Fido takto zblízka prvý krát, a po chvíli, keď usúdil že ho kôň nezje, asi dostal chuť zjesť koňa on. A tak sme si znova dali zopár šialených šprintov na dĺžku stopovačky, načož sa pokračovalo ďalej na vodítku, kým sa trošku ukľudní.

Ďalší encounter bol ešte zábavnejší - prebehla nám cez cestu srnka. Tú som ale našťastie videla skôr ako on, a tak sa len poprechádzal po dvoch zavesený na vodítku.

Inak bola ale prechádzka fajn, vyplnená veľa, VEĽA naháňaním šišiek. Fido naozaj miluje šišky, je to momentálne asi jediné, čo ho vie namotivovať aby nečumel na psa.

No a vydarený výlet sme zakončili v reštaurácii Eden v Boskovicich, kde nemali s Fidom vôbec problém, príjemné prostredie a aj jedlo celkom fajn.

Zimné stopy

Už si nepamätám kedy presne, ale prvá polka decembra

ráno, lúčka vedľa letiska

plne pregranulovaná, 2 predmety, 1 tupý lom

medzi nášľapom a vypracovaním sme obišli celé letisko, takže 45+ minút stará

Viac si nepamätám, asi nič výnimočné.

Sobota 10.1.

14:00, druhý nájazd, zhruba 15 stupňov, vietor od chrbta

Plne pregranulovaná, 2 predmety, 135 krokov

Stopu sme mali na konci prechádzky, takže už bol vylietaný a všetko. Vyrazil totálne sústredene, vyzobával fakt každú granulu. Nad prvým predmetom sa zarazil, po pripomenutí do neho síce hrabol, ale zaľahol. Takže trénovať doma a nanečisto asi má zmysel. Kúsok pred koncom sa síce stratil, ale potom nemal problém ďalej pokračovať. Označenie druhého predmetu bolo už trošku kostrbatejšie a kým som balila veci tak mi vstal. Celkovo ale dnes pecka, tak sústredená práca že som až čumela, už aby bola zase jar.

Nedeľa 15.2.

8:30, vedľa policajného areálu, repkové pole, veľa veľa blata, silný vietor

Plne pregranulovaná, 3 predmety, 160 krokov, čerstvá

Šiel veľmi pekne, nášľap povysával a potom pekne pomaly precízne vypracovával. Za prvým predmetom síce trošku zaváhal, ale keď som mu do toho prestala kafrať tak sa krásne našiel.

Úsek s vetrom od boku vypracoval s istotou, len mu trošku zadok odfukovalo doboku.

Predmety už neprechádza, len na ne čumí a musím ho ešte dať ľahnúť, ale je to na dobrej ceste.

Niečo z neho bude.

Nedeľa 22.2.

7:30, druhý nájazd, bezvetrie, okolo nuly - zmrznutá zem, pri dvíhaní rozmŕzalo čo bolo na zemi

granule každé 2-3 kroky, 5 predmetov, 390 krokov, čerstvá

Dlhá predlhá stopa, s veľa predmetmi a málo granulami. Na prvom lome overenie, tretí lom bol pred miestom kde vybehla hore srnka, tak šiel ňuchať srnku... ale potom sa nazad našiel, po upozornení. Medzi tretím a štvrtým predmetom šiel s dosť vysokým nosom - je možné, že už toľko nevládal... ale už sa tam nikde nezamotal, šiel dosť presne.

Nabudúce - dávať aj úplne prepamlskované miesta, možno aj sem tam niečo lepšie než granulu, nech má viac dôvodov dať tú hlavu až na zem.

Predmety pomerne katastrofa, prechádza ich, treba mu ich ukazovať.

Utorok 24.2.

Ráno, pole pri letisku, hmla a tak 1-2 stupne. Bezvetrie

Stopa s dvomi pravouhlými lomami, 100+100+100 krokov.

Na začiatku pamlsky každý krok, šiel pekne precízne a papal. Prvý lom pekný. V strede pamlsky každé 2-3 kroky, to sa zrýchlil, u druhého predmetu si všimol v diaľlke psa a bolo po sústredení... zdvihol hlavu asi 5x, raz si dokonca sadol a úplne kašľal na stopu. Väčšinou najviac riešil psa okolo predmetu, ešte stále ich nechápe.

Posledná časť 50 krokov v každej šlápote pamlsok, 50 krokov striedavo. Už bolo lepšie, ale u predmetu zase radšej riešil psa než predmet.

Predmety katastrofa, musím asi robiť teraz predmetové zaľahávacie stopy.

Štvrtok 26.2.

Ráno, druhý nájazd, 235 krokov, 2 stupne, slabý vietor

Prepamlskované okrem pár vynechaných krokov úplne. Na prvom úseku sa extra ponáhľal, takmer nedal hlavu na zem. Prvý lom sa skoro stratil. Normálnu sústredenú prácu predviedol až úplne na poslednom úseku (a kus pred posledným lomom). V momente ako v jednej šlápote nenašiel granulu, tak sa rozhodol že to teda asi teraz nemusí ňuchať poriadne a rozbehol sa dopredu.

Posledný lom aspoň bol pekný, a tie predmety treba nejak zvládnuť, zatiaľ mu ich stále musím ukazovať.

Nesústredená práca možno aj kvôli tomu utorkovému výprasku za psa...

Novoročná Říšova studánka

Na nový rok sme sa vybrali okúsiť sneh niekde v blízkom okolí, a tak sme zamierili k priehrade na jeden menší okruh.

Hneď na začiatku sme stretli štenaciu vyžlu, s ktorou si Frňák chvíľku pobehal. Poľovníci sú super, lebo behajú rýchlejšie ako on, tak sa vybehá bez toho aby ich príliš valcoval. Vyžlička ale mala za sebou už celkom dlhú prechádzku tak sme sa po krátkej chvíli pohli ďalej.

Fido sa pomaly učí zapínať pohon 4x4 a ťahať, aj keď postroj je zatiaľ taký všelijaký, a na veľké vzdialenosti má ešte kopu času.

Počasie nám prialo, psisku sa dali vo veľkom hádzať snehové gule na naháňanie, a cesta bola pokrytá snehom, takže nevadilo ani, že veľká časť cesty šla po asfaltke. Jediné mínus výletu je, že je to asi najprefláknutejšie miesto na výlety v brne, a tak sa moc nedalo ho pustiť alebo viac potrénovať schovávanie sa.

No a takýto krátky, 9,5 kilometrový výletík mal za následok psa, ktorý doma ľahol a do druhého dňa sme o ňom už ani nevedeli.