Počasie nám prialo, bolo hnusne zima, zatiahnuté a na ceste kopa blata, a tak sme ani na pomerne frekventovanej cestičke takmer nikoho nestretli. Dva psy, bežca, cyklistu a jazdcov na koňoch.
Krpec nám dospieva a začína to byť puberťák na prizabitie. Po prvom kilometri sa rozhodol, že v lese je niečo strašne zaujímavé a musí to nutne skontrolovať, a tak sa s nosom na zemi rozšprintoval niekam smerom do lesa. Keď som to tak nenechala, a stopka ho zabrzdila v rozlete, tak to skúsil aspoň na druhú stranu - kde už ale rástli stromy. Tam ešte tak 4krát zmenil smer, čím sa zamotal medzi stromy šnúrou tak, že som ho ďalších 5 minút vymotávala.
Aby toho nebolo málo, po ďalších pár metroch prešli okolo dvaja jazdci na koňoch. Koňa videl Fido takto zblízka prvý krát, a po chvíli, keď usúdil že ho kôň nezje, asi dostal chuť zjesť koňa on. A tak sme si znova dali zopár šialených šprintov na dĺžku stopovačky, načož sa pokračovalo ďalej na vodítku, kým sa trošku ukľudní.
Ďalší encounter bol ešte zábavnejší - prebehla nám cez cestu srnka. Tú som ale našťastie videla skôr ako on, a tak sa len poprechádzal po dvoch zavesený na vodítku.
No a vydarený výlet sme zakončili v reštaurácii Eden v Boskovicich, kde nemali s Fidom vôbec problém, príjemné prostredie a aj jedlo celkom fajn.
No comments:
Post a Comment