Ďalší fajný víkend na Starej Myjave v spoločnosti väčšinou hovawartov, ale čoraz viac aj iných plemien. Tentoraz ako výcvikár pre pokročilých bol pozvaný Břeťa Ťujík, a tak som neváhala a zúčastnili sme sa aj výcviku.
Na stopách sme tri dni venovali kríženiam. Fido sa na tráve hecol a šiel tak presne až som nechápala. Krásne za posledný rok stopársky dozrel. Samotné kríženia sme načali a zjavne bude treba ešte pomerne veľa práce kým budú hotové - čaká nás hlavne veľa stopovania na tráve okolo letiska, kde nám to za tie 3 hodiny od našlapania pobehajú nejakí ľudia a psy.
Prvý deň sme skúsili aj obrany. Z veľkých rečí o tom ako mi dokážu že Fido "na to má" sa stalo 5 zákusov na vodítku a po každom sa snažil z placu ujsť. Utvrdila som sa v tom, že skončiť bolo správne rozhodnutie.
Na poslušnosti už bojujeme hlavne o detaily - a jeden sa nám veru podarilo odhaliť, ako lepšie chváliť a uvoľňovať. Prišlo aj trochu lepšie pochopenie problému s prechodmi, a hlavne Fido krásne odcvičil v rušnom (hoci známom) prostredí.
Mali sme akurát smolu tesne pred odchodom, kedy sa mi do Fida pustil zdrhnutý iný hovík. Našťastie to skončilo len ožužlanými chlpmi a trochu krvavým koncom chvosta.
Thursday, November 22, 2018
Wednesday, November 7, 2018
Občas je toho už moc
...alebo balada o našom neúspešnom pokuse o OB1
Fidopán vyzeral v poslednej dobe, že sa veľmi zlepšil. Psy oveľa menej žral, Valíčka odcvičil na výbornú skoro bez prípravy a tak celkovo vyzeral byť v pohode. Doma sme už potrebovali vypadnúť niekam na výlet a tak som sa rozhodla skúsiť OB pretek v Beskydoch 2 týždne po Valíčkovi.
Skvelé (studené a daždivé) počasie, trieda posledná v podarí až po vyhodnotení všetkých ostatných - a teda na skoro prázdnom ihrisku, a v triede okrem Fida samé fenky. To boli snáď ideálne podmienky na prvý pretek v cudzom prostredí, a tak som síce bola nervózna, ale Fidovi som verila.
Fidovi sa prostredie príliš nepáčilo. V aute robil celý čas rámus, hrabal, kňučal a bol pomerne prepnutý. Tréning vyzeral v pohode, box aj kužel dal ako pán, pomerne sa sústredil a pekne reagoval.
Pred odložením síce Fidovi veľmi voňala fenečka ktorá štartovala ako prvá pred druhým Fidom, no než sme začali bolo dosť času Fida upratať a na tú vôňu zvyknúť. A tak sme sa šli odložiť, a Ňufko to zvládol krásne, na vedľa sediace krásavice sa ani nepozrel a bolo by 10 bodov.
Potom ale prišli individuálne cviky a bolo. Už pri nástupe na prvý cvik bolo vidno, že Fido neni v pohode - celý čas sa obzeral za chrbát, čo to tam tie divné panie (rozhodkyňa a stewardka) robia a či ho nechcú zjesť. Box našiel krásne, no v ňom sa kúsok zaňuchal a tak bolo treba dva povely na priradenie k nohe.
Potom prišlo privolanie, ktoré spravil trošku pomalšie a menej isto než normálne no stále pekne, a po ňom katastrofa. Fido pri prechode na ďalší cvik zapichol nos do zeme a vypol prijímač. Nepomohlo milo, nepomohlo zatlieskať, nepomohlo povedať mu povel priamo do uška, a dotknúť sa ho predsa nesmiem. Nakoniec som dostala povolené ho odtiahnuť za obojok - Fido zapol prijímač na polovicu, ale už bol viditeľne mimo.
Ďalších pár cvikov nejak prebehlo - Fido bol vykoľajený, občas si niekam čuchol, občas bolo treba ďalší povel, no ešte tak tak fungoval až do konca chôdze. Tam sa neposadil pri poslednom zastavení, (asi) spanikáril a pichol čumák opäť do zeme. Dva pokusy o privolanie, nejak sa ešte zvládol priradiť k nohe ale už bolo jasné, že je to zlé.
Skok cez prekážku - ako sa blížil ku mne, meter predomnou opäť čumák na zemi. Troška kriku a priradil sa k nohe pre činku, radostne vybehol, vracal sa cvalom a tesne predomnou čumák na zem, činku pustil a koniec. Nedal sa už tentoraz ani privolať a tak sme boli (konečne) diskvalifikovaní.
Dôvodov bude (ako vždy) viac, no myslím, že najväčším problémom bolo samotné nové miesto. Minuloročná skúška na Mokrej ukázala, že sa Ňufo s novým miestom nevie úplne dobre vysporiadať a je tam dosť nervózny aj keď bolo tiché a prázdne. OB pretek bol menej tichý, plac bol určite voňavejší, a jeho psychické sily dostali zabrať už pri odložení.
Bolo toho proste na jeho hlavičku moc.
Pre mňa to znamená zahodiť veľké plány a spraviť si menšie. Začneme skúškou v známom prostredí, potom skúsime niečo kde to pozná trošku menej a nejaké štarty na 200km vzdialených pretekoch si môžem zatiaľ vyhodiť z hlavy.
Fidopán vyzeral v poslednej dobe, že sa veľmi zlepšil. Psy oveľa menej žral, Valíčka odcvičil na výbornú skoro bez prípravy a tak celkovo vyzeral byť v pohode. Doma sme už potrebovali vypadnúť niekam na výlet a tak som sa rozhodla skúsiť OB pretek v Beskydoch 2 týždne po Valíčkovi.
Skvelé (studené a daždivé) počasie, trieda posledná v podarí až po vyhodnotení všetkých ostatných - a teda na skoro prázdnom ihrisku, a v triede okrem Fida samé fenky. To boli snáď ideálne podmienky na prvý pretek v cudzom prostredí, a tak som síce bola nervózna, ale Fidovi som verila.
Fidovi sa prostredie príliš nepáčilo. V aute robil celý čas rámus, hrabal, kňučal a bol pomerne prepnutý. Tréning vyzeral v pohode, box aj kužel dal ako pán, pomerne sa sústredil a pekne reagoval.
Pred odložením síce Fidovi veľmi voňala fenečka ktorá štartovala ako prvá pred druhým Fidom, no než sme začali bolo dosť času Fida upratať a na tú vôňu zvyknúť. A tak sme sa šli odložiť, a Ňufko to zvládol krásne, na vedľa sediace krásavice sa ani nepozrel a bolo by 10 bodov.
Potom ale prišli individuálne cviky a bolo. Už pri nástupe na prvý cvik bolo vidno, že Fido neni v pohode - celý čas sa obzeral za chrbát, čo to tam tie divné panie (rozhodkyňa a stewardka) robia a či ho nechcú zjesť. Box našiel krásne, no v ňom sa kúsok zaňuchal a tak bolo treba dva povely na priradenie k nohe.
Potom prišlo privolanie, ktoré spravil trošku pomalšie a menej isto než normálne no stále pekne, a po ňom katastrofa. Fido pri prechode na ďalší cvik zapichol nos do zeme a vypol prijímač. Nepomohlo milo, nepomohlo zatlieskať, nepomohlo povedať mu povel priamo do uška, a dotknúť sa ho predsa nesmiem. Nakoniec som dostala povolené ho odtiahnuť za obojok - Fido zapol prijímač na polovicu, ale už bol viditeľne mimo.
Ďalších pár cvikov nejak prebehlo - Fido bol vykoľajený, občas si niekam čuchol, občas bolo treba ďalší povel, no ešte tak tak fungoval až do konca chôdze. Tam sa neposadil pri poslednom zastavení, (asi) spanikáril a pichol čumák opäť do zeme. Dva pokusy o privolanie, nejak sa ešte zvládol priradiť k nohe ale už bolo jasné, že je to zlé.
Skok cez prekážku - ako sa blížil ku mne, meter predomnou opäť čumák na zemi. Troška kriku a priradil sa k nohe pre činku, radostne vybehol, vracal sa cvalom a tesne predomnou čumák na zem, činku pustil a koniec. Nedal sa už tentoraz ani privolať a tak sme boli (konečne) diskvalifikovaní.
Dôvodov bude (ako vždy) viac, no myslím, že najväčším problémom bolo samotné nové miesto. Minuloročná skúška na Mokrej ukázala, že sa Ňufo s novým miestom nevie úplne dobre vysporiadať a je tam dosť nervózny aj keď bolo tiché a prázdne. OB pretek bol menej tichý, plac bol určite voňavejší, a jeho psychické sily dostali zabrať už pri odložení.
Bolo toho proste na jeho hlavičku moc.
Pre mňa to znamená zahodiť veľké plány a spraviť si menšie. Začneme skúškou v známom prostredí, potom skúsime niečo kde to pozná trošku menej a nejaké štarty na 200km vzdialených pretekoch si môžem zatiaľ vyhodiť z hlavy.
Sunday, October 21, 2018
Pretekový októbrový víkend
Už od zloženia FPr2 minulú jeseň som plánovala, že sa pokúsim Fida pripraviť na tohtoročné MČR HW do FPr3. Že je cieľ síce nie ľahký, no reálny som si potvrdila začiatkom leta zložením skúšky. A tak som sa prihlásila s tým, že najhoršie chyby snáď za mesiac a kúsok od tábora vychytáme.
A tak sme trénovali, a chyby sa príliš nezlepšovali. Až som sa rozhodla, že na zlepšenie nálady si pred stopou strihneme ešte jednu účasť na Valíčkovi v kategórii ZZO1. Fido má poslušnosť celkom peknú, cviky už ovláda aj v polospánku. Pekným bodovým výsledkom by som si aspoň spravila chuť celého víkendu keby aj stopa nevyšla.
A tak sme v sobotu nastúpili, tentoraz aj s nástupom na začiatku so psami. Fido sa za ten rok viditeľne zlepšil, lebo tak blízko iného a tak dlho by predtým nevydržal v pohode sedieť. Je pravda, že som do neho natlačila snáď štvrť kila maškŕt.
Vylosovali sme si sedmičku a tak sme šli ako poslední. Na začiatku nastal trošku chaos, keďže pán rozhodca si myslel, že je závodníkov len šesť a tak sme museli už pripravení počkať, kým pes pred nami príde z odloženia a vyhodnotí sa. Fido je ale už našťastie ostrieľaný mazák a vôbec ho to nevykoľajilo. A tak keď na nás prišiel rad, podal krásny výkon. Pár menej presných priradení, pomalší návrat s aportom, ale dokopy stratil len 3 body.
Môžeme sa teda tešiť z prvej výbornej z preteku, a skončili sme na prvom mieste.
Po návrate domov sme len zbalili veci, a premiestnili sa do Lanškrounu, aby sme sa pred zajtrajšou stopou poriadne vyspali.
V kategórii FPr3 sme sa nakoniec zišli len štyria. Tieto menšie stopy odsýpajú rýchlo a tak sme s dvojkou prišli na rad hneď ráno. Hustá ozimina je pre Fida príjemný terén, s vetrom väčšinou problém nemá, a tak som sa bála len jeho bežných chýb - hlavne toho, aby vyšiel správnou stranou z nášlapu.
V tomto ohľade prišiel skoroinfarkt hneď na začiatku - ja som si (zle) myslela že stopa pôjde ďalej po riadku, a tak som tak Fida naviedla k nášľapu. Fido ale rovno bez váhania zamieril o asi 45 stupňov doľava. Ja som už mala pred očami, ako sme práve skončili a rozmýšľala, či ho nemám pridržať. Netrúfla som si ale na to pridržanie, a po pár krokoch bolo jasné, že Fido vyšiel správne.
Celý priebeh stopy bol už potom ako cez kopirák. Na rovných úsekoch úžasná koncentrovaná práca. Žiadne jeho obvyklé dvíhanie hlavy alebo odpočívanie, šiel jak stroj. Na všetkých lomoch zaváhanie, kedy lom zaregistroval, ale potom chvíľu overoval do všetkých strán než uveril kam má ísť. A na predmetoch Fidove klasické. Vidím, popozerám sa, nakoniec teda zaľahnem. Čo ma ale príjemne prekvapilo, tak všetky boli zaľahnuté s predmetom dokonale medzi packami.
Dokopy našu prácu pán rozhodca Lasík ohodnotil 86 bodmi a nám sa ušlo druhé miesto.
A aby bola radosť úplná, hlavnú kategóriu IPO-FH vyhrala Katka s Drákulkou, ktoré ako jediné dokončili obe stopy. A to nie hocijak, ale zároveň s krásnymi bodmi.
A tak sme trénovali, a chyby sa príliš nezlepšovali. Až som sa rozhodla, že na zlepšenie nálady si pred stopou strihneme ešte jednu účasť na Valíčkovi v kategórii ZZO1. Fido má poslušnosť celkom peknú, cviky už ovláda aj v polospánku. Pekným bodovým výsledkom by som si aspoň spravila chuť celého víkendu keby aj stopa nevyšla.
A tak sme v sobotu nastúpili, tentoraz aj s nástupom na začiatku so psami. Fido sa za ten rok viditeľne zlepšil, lebo tak blízko iného a tak dlho by predtým nevydržal v pohode sedieť. Je pravda, že som do neho natlačila snáď štvrť kila maškŕt.
Vylosovali sme si sedmičku a tak sme šli ako poslední. Na začiatku nastal trošku chaos, keďže pán rozhodca si myslel, že je závodníkov len šesť a tak sme museli už pripravení počkať, kým pes pred nami príde z odloženia a vyhodnotí sa. Fido je ale už našťastie ostrieľaný mazák a vôbec ho to nevykoľajilo. A tak keď na nás prišiel rad, podal krásny výkon. Pár menej presných priradení, pomalší návrat s aportom, ale dokopy stratil len 3 body.
Môžeme sa teda tešiť z prvej výbornej z preteku, a skončili sme na prvom mieste.
Po návrate domov sme len zbalili veci, a premiestnili sa do Lanškrounu, aby sme sa pred zajtrajšou stopou poriadne vyspali.
V kategórii FPr3 sme sa nakoniec zišli len štyria. Tieto menšie stopy odsýpajú rýchlo a tak sme s dvojkou prišli na rad hneď ráno. Hustá ozimina je pre Fida príjemný terén, s vetrom väčšinou problém nemá, a tak som sa bála len jeho bežných chýb - hlavne toho, aby vyšiel správnou stranou z nášlapu.
V tomto ohľade prišiel skoroinfarkt hneď na začiatku - ja som si (zle) myslela že stopa pôjde ďalej po riadku, a tak som tak Fida naviedla k nášľapu. Fido ale rovno bez váhania zamieril o asi 45 stupňov doľava. Ja som už mala pred očami, ako sme práve skončili a rozmýšľala, či ho nemám pridržať. Netrúfla som si ale na to pridržanie, a po pár krokoch bolo jasné, že Fido vyšiel správne.
Celý priebeh stopy bol už potom ako cez kopirák. Na rovných úsekoch úžasná koncentrovaná práca. Žiadne jeho obvyklé dvíhanie hlavy alebo odpočívanie, šiel jak stroj. Na všetkých lomoch zaváhanie, kedy lom zaregistroval, ale potom chvíľu overoval do všetkých strán než uveril kam má ísť. A na predmetoch Fidove klasické. Vidím, popozerám sa, nakoniec teda zaľahnem. Čo ma ale príjemne prekvapilo, tak všetky boli zaľahnuté s predmetom dokonale medzi packami.
Dokopy našu prácu pán rozhodca Lasík ohodnotil 86 bodmi a nám sa ušlo druhé miesto.
A aby bola radosť úplná, hlavnú kategóriu IPO-FH vyhrala Katka s Drákulkou, ktoré ako jediné dokončili obe stopy. A to nie hocijak, ale zároveň s krásnymi bodmi.
Monday, September 3, 2018
Koncoletné Podhradí a konečne ZM
Na tento tábor som sa najprv príliš netešila - Fido celé leto strávil mimo domu zatiaľ čo ja som lietala po svete a medzi tábormi sme stihli ledva tri tréningy. Prihlásení sme ale už boli, tak nemalo zmysel vymýšľať a tábor sme aj tak využili naplno.
Na poslušnosti sme pokračovali v začatých OB cvikoch. Nieslo to svoje ovocie, smerový aport už vyzerá takmer luxusne a hlavne je Fido oveľa lepšie ovládateľný na diaľku.
No a vrcholom tábora sa stala úspešne splnená skúška ZM!
Na poslušnosti bol po 1.5 mesiaci menej koncentrovaný a tak nemal svoj obvyklý prejav, no stačilo to na pekných 47 bodov.
Nasledovala stopa, na ktorej zabudol na skoro všetky chyby ktoré zvykne robiť a stratil len 1 bod za párkrát mierne pozastavenie sa a začumenie do diaľky.
Nasledovala stopa, na ktorej zabudol na skoro všetky chyby ktoré zvykne robiť a stratil len 1 bod za párkrát mierne pozastavenie sa a začumenie do diaľky.
No a nakoniec obrany - od zimy sme v podstate netrénovali. Pár krát odbehol revíry a robila som trošku vyštekania na seba. Chýbalo ale ešte stále veľa práce, a tak sme preliezli len tak tak. Miesto figuranta šiel najprv vyštekávať rozhodcu, a dosť bodov sme stratili aj na oboch zákusoch. Fido to proste nemá rád, ale asi chcel aby som mu už konečne dala pokoj a tak sa tesne zmestil do bodového limitu - 36
Fido mi tak jednoznačne ukázal, čo ho baví a že tie obrany nebudú žiaden zázrak. Ja tak môžem spokojne uzavrieť kúsaciu kapitolu nášho výcviku, a už s pokojným svedomím riešiť naozaj len to, čo nás baví - poslišnosť a stopy.
Sunday, July 15, 2018
Tábor v podhradí #4 a FPr3
Tábor ako každý rok priniesol vyslobodenie z letnej depky. Na poslušnosti sme sa venovali smerovému aportu a tomu, aby Fido pri cvičení rozmýsľal aj s rušivkami. Naučila som sa mu viac veriť, on viac rozmýšľať a celkovo vyzerá, že sa posunuli naše hranice o kúsok ďalej.
Kúsať som nechcela vôbec, no prvý deň sa nešlo na stopy a tak som tomu dala jednu šancu. Tú sme nakoniec premárnili, keď sa mi nepodarilo figurantovi vysvetliť čo po ňom chcem. Ale nevadí, aspoň sme miesto ZM nastúpili na FPr3, ktorá mala pre náš tréning vyššiu cenu.
No a hlavným highlightom tohto tábora sa stala skúška FPr3. Prvé dva dni sa Fido moc nepredviedol, na suchej riedkej vojtěške sa párkrát stratil, skrz dychčanie pracoval len na polovicu a moc pekné to teda nebolo. Na urobenie skúšky to ale vraj bolo.
Na skúške sa ale zas darilo. Terén bola vojtěška vyššia a hlavne super hustá, takže šlo skôr o tunel. Boli sme ráno, zamračené, zima a vlhko. Fido tak mal ideálne podmienky v ktorých ho nerozptyľovala fyzická nepohoda a mohol sa plne venovať čuchaniu. A to sa veru venoval. Šiel síce na vysokej tráve často s vyšším nosom, no precízne a bez zaváhania. Akurát s predmetmi mal veľký problém - klasické pomalšie zaľahávanie sa každým ďalším spomaľovalo, až na treťom predmete ostal stáť, otočil sa na mňa a ľahol si až keď som k nemu došla. Máme na čom pracovať, no nebolo to nič neočakávané.
Stratili sme teda 5 bodov za vyšší nos a 8 za predmety - spolu 87 bodov.
Kúsať som nechcela vôbec, no prvý deň sa nešlo na stopy a tak som tomu dala jednu šancu. Tú sme nakoniec premárnili, keď sa mi nepodarilo figurantovi vysvetliť čo po ňom chcem. Ale nevadí, aspoň sme miesto ZM nastúpili na FPr3, ktorá mala pre náš tréning vyššiu cenu.
No a hlavným highlightom tohto tábora sa stala skúška FPr3. Prvé dva dni sa Fido moc nepredviedol, na suchej riedkej vojtěške sa párkrát stratil, skrz dychčanie pracoval len na polovicu a moc pekné to teda nebolo. Na urobenie skúšky to ale vraj bolo.
Na skúške sa ale zas darilo. Terén bola vojtěška vyššia a hlavne super hustá, takže šlo skôr o tunel. Boli sme ráno, zamračené, zima a vlhko. Fido tak mal ideálne podmienky v ktorých ho nerozptyľovala fyzická nepohoda a mohol sa plne venovať čuchaniu. A to sa veru venoval. Šiel síce na vysokej tráve často s vyšším nosom, no precízne a bez zaváhania. Akurát s predmetmi mal veľký problém - klasické pomalšie zaľahávanie sa každým ďalším spomaľovalo, až na treťom predmete ostal stáť, otočil sa na mňa a ľahol si až keď som k nemu došla. Máme na čom pracovať, no nebolo to nič neočakávané.
Stratili sme teda 5 bodov za vyšší nos a 8 za predmety - spolu 87 bodov.
Friday, June 15, 2018
Leto teplo, pomoc, uvarím sa.
Prvé teplá nás s Fidom ako každý rok zastihli nepripravených. Z cvičiaceho nadšenca sa za pár dní stal nemakačenko, ktorého nechuť pracovať vyvrcholila na OB seminári. Na ten som sa prihlásila pôvodne len ako divák, no po zmene lektorky som si povedala, že teda skúsime aj cvičiť.
Zlý nápad to bol.
Fido neprejavil ani štipku záujmu o cvičenie a ja som sa vrátila domov silne demotivovaná. Tak ako každý rok teda začali Fidove letné miniprázdniny, kedy sa s ním neoplatí robiť vôbec nič. A dúfam, že zas skončia a nejak sa jeho chuť do práce znova naštartuje.
Zlý nápad to bol.
Fido neprejavil ani štipku záujmu o cvičenie a ja som sa vrátila domov silne demotivovaná. Tak ako každý rok teda začali Fidove letné miniprázdniny, kedy sa s ním neoplatí robiť vôbec nič. A dúfam, že zas skončia a nejak sa jeho chuť do práce znova naštartuje.
Sunday, April 15, 2018
Bochovice tento rok podruhé
Pániček šiel na víkend na seminár, to by sme ani nemali s kým zapiť skúšku doma. A tak sme šli radšej na ďalší výcvikový víkend do Bochovic s Mirkou. Tentoraz sme sa dostali aj na stopu, kde Fido predviedol že sa krásne posunul v ňuchaní dopredu, a na poslušnosti sme sa venovali novým veciam v OB.
Unavený ale spokojný pes, unavená a spokojná ja a zas máme veľa na čom pracovať. A tú skúšku sme samozrejme oslávili😊
Unavený ale spokojný pes, unavená a spokojná ja a zas máme veľa na čom pracovať. A tú skúšku sme samozrejme oslávili😊
UPr3 na Rybníčku
V piatok sme sa s Fidom vydali splniť našu poslednú IPO poslušnostnú skúšku - UPr3. Plán bol si ju čo najskôr odpinkať keď už máme natrénované a potom Fida preučiť niektoré veci na OB verziu a tým naveky opustiť športovkársku poslušnosť.
Nervy som mala menšie než na predchádzajúcich skúškach. Posledné tréningy boli pekné, Fidove škaredé pohľady po psoch boli v poslednom čase oveľa menej časté a nemali sme moc čo stratiť. Skúška to bola skôr do počtu a pre skúsenosť, než že by sme ju na niečo potrebovali.
Počasie nám vyšlo úplne dokonalé - po daždi so zatiahnutou oblohou, a tak nič nestálo Fidovi v ceste k tomu sa predviesť v plnej paráde. Predviedol pekný koncentrovaný výkon, jediné väčšie chyby boli jedno priame priradenie (nevadí, odteraz už sa bude iba priraďovať), pomalší voľný aport (netrénovali sme ťažkú činku kvôli môjmu zraneniu ruky) a menšie čuchnutie po aporte šplhom. Jediný nový, ťažší cvik a to odloženie zvládol super a vysielačku mal tak luxusnú že som mu skoro sama zatlieskala.
Rozhodca náš výkon ohodnotil 91 bodmi - takže najvyššia skúška pre nás má aj najlepší výsledok.
Nervy som mala menšie než na predchádzajúcich skúškach. Posledné tréningy boli pekné, Fidove škaredé pohľady po psoch boli v poslednom čase oveľa menej časté a nemali sme moc čo stratiť. Skúška to bola skôr do počtu a pre skúsenosť, než že by sme ju na niečo potrebovali.
Počasie nám vyšlo úplne dokonalé - po daždi so zatiahnutou oblohou, a tak nič nestálo Fidovi v ceste k tomu sa predviesť v plnej paráde. Predviedol pekný koncentrovaný výkon, jediné väčšie chyby boli jedno priame priradenie (nevadí, odteraz už sa bude iba priraďovať), pomalší voľný aport (netrénovali sme ťažkú činku kvôli môjmu zraneniu ruky) a menšie čuchnutie po aporte šplhom. Jediný nový, ťažší cvik a to odloženie zvládol super a vysielačku mal tak luxusnú že som mu skoro sama zatlieskala.
Rozhodca náš výkon ohodnotil 91 bodmi - takže najvyššia skúška pre nás má aj najlepší výsledok.
Saturday, April 7, 2018
Fido na dovolenke
Nechala som sa ukecať na týždňovú služobku v Amerike, a tak Fido šiel prvýkrát dovolenkovať do Levíc sám bez nás. Celkom som mala obavy čo bude, predsa len má svoje povahové špecialitky ktoré dobré psíky nemajú, ale výsledok predčil očakávania.
Fidopán sa správal vzorne, poslúchal, psíkom na ulici sa keď to šlo vyhýbal veľkým oblúkom aj sám od seba. A pracoval aj ako osobný tréner behania :)
No a my sme zatial obdivovali toto
Fidopán sa správal vzorne, poslúchal, psíkom na ulici sa keď to šlo vyhýbal veľkým oblúkom aj sám od seba. A pracoval aj ako osobný tréner behania :)
No a my sme zatial obdivovali toto
Sunday, March 4, 2018
Cituška Cup 2018 - OBZ
V sobotu sme s Fidom vstúpili oficiálne do sveta Obedience. Pretek Cituška Cup sa tentoraz konal v hale našej trénerky Romanky a tak som rýchlo zahodila strach z odloženia a rozhodla sa to vyskúšať. Domáca hala, známa stewardka, pretek určený práve pre začiatočníkov, lepšie podmienky sme si ani nemohli priať.
Fido už je v tréningu určite ďalej než na začiatočníckej skúške, no nervozita bola aj tak dosť veľká. Pred odložením sme čakali na chodbe spolu s veľa ďalšími psami, mne mrzli ruky až som si nebola istá či udržím vodítko a Fido stresoval z toľkých psov. Ani vstup na plac priamo z chodby nebol úplne ideálny, no Fido to nakoniec zvládol, na psíky sa ani nepozrel a tak bol najťažší cvik skúšky za nami.
Poslušnosť na place už potom bola skoro malina. Krásny koncentrovaný výkon až po piaty cvik, potom sa už ale prejavila únava a ďalšie dva cviky vykonal pomalšie a neistejšie. Predposledný - polohy na "diaľku" sme bohužiaľ pokazili úplne, Fidopán sa začuchal a druhé sadni úplne odignoroval.
Napriek jednej nule sme sa ale stále zmestili do výbornej, obecenstvu sa Fido veľmi páčil a celkovo to stačilo na tretie miesto.
Fido už je v tréningu určite ďalej než na začiatočníckej skúške, no nervozita bola aj tak dosť veľká. Pred odložením sme čakali na chodbe spolu s veľa ďalšími psami, mne mrzli ruky až som si nebola istá či udržím vodítko a Fido stresoval z toľkých psov. Ani vstup na plac priamo z chodby nebol úplne ideálny, no Fido to nakoniec zvládol, na psíky sa ani nepozrel a tak bol najťažší cvik skúšky za nami.
Poslušnosť na place už potom bola skoro malina. Krásny koncentrovaný výkon až po piaty cvik, potom sa už ale prejavila únava a ďalšie dva cviky vykonal pomalšie a neistejšie. Predposledný - polohy na "diaľku" sme bohužiaľ pokazili úplne, Fidopán sa začuchal a druhé sadni úplne odignoroval.
Napriek jednej nule sme sa ale stále zmestili do výbornej, obecenstvu sa Fido veľmi páčil a celkovo to stačilo na tretie miesto.
Sunday, February 25, 2018
Beskydy ako z rozprávky
Klasická zimná dovolenka, zvyšok rodiny na lyžiach a my s Fidom po horách a turistických trasách. Počasie vyšlo naozaj ako z rozprávky. Tým hlbokým snehom v -15 sa síce ťažko predieralo, no stálo to za to. A vyškerený pes si sneh užíval, až teda na vykusovanie guličiek z labiek.
Wednesday, February 21, 2018
Výcvikový víkend Bochovice
Tento víkend sme si s Fidom šli potrénovať s Miri a skupinkou ktorá sa chystá na výberák do Bochovic. Fido si vyskúšal novú halu, v ktorej už od prvého večera cvičil veľmi pekne. V sobotu krásne s oveľa menšími nervami nastúpil na hromadný nástup a potom aj v dvojici za rozhodcom spolu s maliňákom Berym.
Spravili sme si IPO poslušnosť až po aport a prvé dlhodobé odloženie mimo dohľad. V nedeľu si to odloženie skúsil aj s cvičiacou Eliškou na place a šlo mu to pekne. Len nastúpiť v dvojici s ňou moc nechcel, vraj je zlá a kope.
Na izbe sme bývali po viacerých, a tak mal šancu byť chvíľu pustený spolu s Eliškou a Fedynkou.
Pekný víkend, pekné pokroky, spokojná panička, spokojný pes.
Spravili sme si IPO poslušnosť až po aport a prvé dlhodobé odloženie mimo dohľad. V nedeľu si to odloženie skúsil aj s cvičiacou Eliškou na place a šlo mu to pekne. Len nastúpiť v dvojici s ňou moc nechcel, vraj je zlá a kope.
Na izbe sme bývali po viacerých, a tak mal šancu byť chvíľu pustený spolu s Eliškou a Fedynkou.
Pekný víkend, pekné pokroky, spokojná panička, spokojný pes.
Wednesday, February 14, 2018
OBZ skúška nanečisto
Pred očakávaným Cituška Cupom, našim debutom v Obedience som nás s Fidom prihlásila na tréningové skúšky v našej hale. Stewardovala Anička a Romanka nám robila rozhodcu. Na konci indivindi cvikov sme dostali zhodnotenie a rady, ako zapracovať v tréningu.
Ja som si vyskúšala atmosféru OB akcie a tak nás naostro už snáď nič neprekvapí.
Strach najväčší bol ako vždy odloženie v skupinke - to samotné Fido zvládol ľavou zadnou. Kde je ale jasný problém je odchod a príchod na miesto kde sa odkladá v skupinke. Ako vidí psa, tak je celá naša krásna chôdza v ťahu. Mám už ale nápad, čo s tým.
Na individuálnej časti cvičenia bol už ale dokonalý. Ani neznáme bodky nalepené na zemi a méty ho nerozhodili, síce si čuchol ale pekne reagoval. Cvikom takmer nemám čo vytknúť, Fido je proste môj ňufáčik šikovný a cvičenie ho aj naostro jednoznačne baví. OBZ je okrem toho príjemne krátka, šup šup a všetko je hotovo, pes si ani nestihne všimnúť že zatiaľ neprišla žiadna odmena a už tlačí veľkú koncovú.
Ja som si vyskúšala atmosféru OB akcie a tak nás naostro už snáď nič neprekvapí.
Strach najväčší bol ako vždy odloženie v skupinke - to samotné Fido zvládol ľavou zadnou. Kde je ale jasný problém je odchod a príchod na miesto kde sa odkladá v skupinke. Ako vidí psa, tak je celá naša krásna chôdza v ťahu. Mám už ale nápad, čo s tým.
Na individuálnej časti cvičenia bol už ale dokonalý. Ani neznáme bodky nalepené na zemi a méty ho nerozhodili, síce si čuchol ale pekne reagoval. Cvikom takmer nemám čo vytknúť, Fido je proste môj ňufáčik šikovný a cvičenie ho aj naostro jednoznačne baví. OBZ je okrem toho príjemne krátka, šup šup a všetko je hotovo, pes si ani nestihne všimnúť že zatiaľ neprišla žiadna odmena a už tlačí veľkú koncovú.
Friday, January 19, 2018
Obedience - náš nový šport?
Kamarátka ma ešte v Septembri zoznámila s OB trénerkou Romčou Polickou, že je veľmi spokojná s tým, ako trénuje. Keďže sama má so svojim NO krásnu poslušnosť a výcvikáruje, tak som prekonala strach z nových trénerov (nikoho okrem Mirky som nebrala) a skúsila sa prihlásiť na hodinu.
Hneď na prvej hodine som ostala milo prekvapená tým, koľko nových užitočných vecí som sa dozvedela. Naše OB snaženie nabralo oveľa lepší kurz. Kopu vecí už poznal zo športovky, no čisto OB cviky dosť odolávali. Teraz už neodolávajú, začína to vyzerať fajn, a hlavne nás to veľmi baví.
A ako bonus na každej hodine stretneme niekoľko cudzích psov ktoré sa s Fidom nekontaktujú, robíme spoločné odloženie a on si tak môže oveľa lepšie zvyknúť na neriešenie psov. Vidím svetlo na konci tunela.
Hneď na prvej hodine som ostala milo prekvapená tým, koľko nových užitočných vecí som sa dozvedela. Naše OB snaženie nabralo oveľa lepší kurz. Kopu vecí už poznal zo športovky, no čisto OB cviky dosť odolávali. Teraz už neodolávajú, začína to vyzerať fajn, a hlavne nás to veľmi baví.
A ako bonus na každej hodine stretneme niekoľko cudzích psov ktoré sa s Fidom nekontaktujú, robíme spoločné odloženie a on si tak môže oveľa lepšie zvyknúť na neriešenie psov. Vidím svetlo na konci tunela.
Thursday, January 18, 2018
A nezakusne a nezakusne...
Dalsi pokus nevysiel. K figurantovi sme sa nedostali velakrat - za ten cas, ktory som Fidovi dala ci sa nahodou nerozkuse, nam zivot stale hadzal klacky pod nohy:
Aj pri tych par obranach na ktore sme sa dostali vsak bolo vidno, ze sa nic nezmenilo k lepsiemu. Stale nebavi, stale sa tvaril ze by najradsej zdrhol z placu vzdy ked sa da, stale bolo vsetko naokolo zaujimavejsie nez rukav.
Aspon ze nikoho nekusol do zadku.
- 3x som den pred obranami lahla s chripkou
- 2x Fido zacal kaslat
- 1x Fido zacal krivat
- 1x Fido dostal hnacku
- 2x sa nedalo kvoli pokazenemu autu
- 2x bolo treba auto inde v ten isty cas
Aj pri tych par obranach na ktore sme sa dostali vsak bolo vidno, ze sa nic nezmenilo k lepsiemu. Stale nebavi, stale sa tvaril ze by najradsej zdrhol z placu vzdy ked sa da, stale bolo vsetko naokolo zaujimavejsie nez rukav.
Aspon ze nikoho nekusol do zadku.
Subscribe to:
Posts (Atom)