Tuesday, November 18, 2014

Veľký Inovec

V sobotu sme sa vybrali na výlet k Novej Bani, na kratšiu trasu cez Veľký Inovec.
Počasie bolo štandardne jesenne hnusné, a tak bol Fido spočiatku pustený navoľno, však aj tak nikoho nestretneme. Síce sme nestretli, ale Fido stretol nejakú šialene zaujímavú stopu, a zrazu zabudol čo to je keď sa kričí že KU MNE, a zdrhol niekam za obzor. Síce keď si všimol, že nás už nevidí, tak zase prišprintoval nazad, ale odvtedy si zase za sebou vliekol šnúru.
Po úspešnom výlete sme sa ešte cestou domov nadlábli v Tekovskej kúrii. Síce mali na dverách zákaz psov, ale "mestského psíka zvyknutého na reštaurácie" dnu pustili. A halušky boli fantastické, toľko bryndze som na haluškách ešte v živote nevidela.

Monday, November 10, 2014

Ždánický les

12 kilometrový výlet - tam a späť po bývalej ceste 3. triedy (teraz je tam zákaz vjazdu).
Keďže včera väčšinu dňa pršalo, výber výletu sme prispôsobili a našli taký, kde sa pôjde po spevnenej ceste a nie blatom.

Na pol ceste sú tri rybníky. Hneď k tomu prvému Fido nabehol a začal ho vo veľkom skúmať. Tak som skúsila využiť príležitosť, a nejak ho donútiť plávať. Síce sa mi podarilo vlákať ho za piškótom do vody tak, že musel spraviť pár temp. Jemu sa to ale vôbec ani trošku nepáčilo, okamžite zdrhol a na ďalšie piškóty sa už len smutne pozeral z brehu a packoval do vody.


 Vybrali sme si úplne ideálny čas a obdobie - keďže bolo mokro, vonku nebolo ani nohy, a tak si Fido užil celý výlet navoľno.  A správal sa tak klasicky Fidovsky ukážkovo. Na zavolanie chodil, mali sme aj pár chvíľ chôdze u nohy keď som nechcela aby sa namočil do vody cestou nazad, a všetko zvládol krásne. A samozrejme, za celý čas len raz odbočil z chodníka a nikdy sa nevzdialil na viac ako 20 metrov od nás.

Cestou nazad som ešte neodolala krásnej lúčke, a tak si jednu kratšiu aj zastopoval. Nuž a po výlete sme si dali ešte jeden dobrý obed v reštaurácii, a tak keď sme konečne po 5 hodinách prišli domov, Fido zaľahol a spal s malými prestávkami až do ďalšieho rána.

Novembrové stopy

Sobota 7.11.

- pri letisku, okolo 15:15
- rozumne krátka tráva
Na začiatku poriadne nenasumoval a preto sa na prvom lome stratil - nevedel vlastne, ktorý pach hľadá. Za druhým lomom sa už chytil a potom šiel pekne. Predmety zaľaháva pekne do sfingy, ale musím mu ich ešte stále ukazovať.

Nedeľa 8.11.

- krásna lúčka na výlete, kratučká tráva
- okolo 80 krokov

Na výlete som si povedala, že je hriech nevyužiť takú krásnu lúčku, i zobrala som hrsť piškótov a šla ju pohádzať po lúke. Fúkal celkom vietor (od chrbta). Lom trošku fail, peso šiel ďalej po vetre, potom zistil že tam viac pachu neni tak overil veľkým oblúkom. Nakoniec sa teda našiel, ale už bol aj kus unavený (šlo sa až cestou nazad). Predmet zaľahnutý pekne.

Štvrtok 13.11.

- našlapané za stmievania, dvíhané už potme, okolo 16:30
- okolo 130 krokov
Mala som zlú orientáciu, a koniec prvého úseku prešiel mimo stôp, takže sme aj minuli prvý predmet. Lom ale našiel a druhý úsek prešiel pekne, predmet mu musím stále ukazovať, ale verím že sa to poddá.
Predmet potom nájdený keď si to len tak naokolo prebehával.

Utorok 18.11.

- ráno, 6:00, pred dažďom
- 45 krokov, na konci len kus látky bez krabičky
Ako odmeny boli piškóty. Strašne krátke mi to prišlo, predmet zaľahol krivo, ale tak celkom sa držal správneho smeru.

Štvrtok 20.11.

- 16:30, u pokladania aj zdvíhania už bola tma
Dnes taký menší pokus - najprv jednu motivačnú rozohrievaciu, 16 krokov vypiškótovaných a na konci predmet. Asi to nebude úplne pre nás, keďže po konci stopy odmieta dať ňufák hore, a tak bol celkom problém prejsť na nášľap druhej.
Druhá stopa v pohode, lom pekný (aj som si pamätala, kde je), nothing special.

Sobota 22.11.

- 9:00, okolo 4 stupňov, zasiate pole
 Fail failovič dnes. Nevšimla som si protivietor, na prvom úseku bola vlnovka, ktorú Fido totálne odignoroval (načoby aj, keď vedel vďaka vetru kam to pôjde ďalej). Lomy boli v pohode, ale posledný predmet bol kus hnedej látky, ktorý som si nevšimla, a tak sme ho prešli a stratili sa. Chyba veliká, tak som mu ešte kus ďalej spravila 5 krokov a predmet, aby sme skončili úspešne.

Nedeľa 23.11.

- 8:00, 4 stupne, to isté pole
Dnes reparát včerajšieho failu. Smer vetra správny, lomy dnes len tupé. Vypamlskované játrovými sušienkami a všetky predmety viditeľné.
Z nášľapu sa najprv nevedel vydať správnym smerom (nabudúce dám pamlsok hneď), prvý úsek docela dosť revíroval a schádzal. Po prvom lome sa už ale rozčuchal a šlo to pekne. Lomy pekné, predmety mu stále musím ukazovať ja, ale keď mu ho ukážem tak už hneď zaľahne, dnes sme trénovali aj to, aby nevstal sám ale čakal na povel. Na poslednom úseku už ani vôbec neschádzal.
Dnes spokojnosť, opravili sme čo sa včera pokazilo.

Utorok 25.11.

- 6:45, nášľap za tmy, pri vypracovaní sa brieždilo
- lúka v technolog. parku, mierny svah

Ukázali mi perfektnú lúku, tak som to šla na ňu skúsiť. Najprv som sa celkom bála, či nebude okolo moc premávka ľudí, ale zjavne ešte za tmy sa tam nikto netrepe, a zároveň je to dosť ďaleko od najbližších obytných domov na to, aby sa tam nenatrepali ani venčeri.

V každej šlápote bola jedna granulka, predmety všetky tri papierové. Psisko šiel krajšie než som čakala - ostávala za ním tak max 1/4 granulí, zvyšok pekne vysával. Na lomoch nezaváhal ani trošku, predmety mu teda stále musím ukazovať, takže začíname trénovať aj mimo stopu každý deň.

Pred prvým predmetom sa mi podarilo rozsypať granule - to sa snažil zožrať kým šiel ďalej. Ďalšia veľká moja chyba bola posledný predmet - dala som ho ľahnúť pred niečím iným podobným čo ležalo kúsok pred ním.

Zaľahávanie inak zatiaľ stále nakrivo a treba mu predmet ukazovať.

Celkovo ale spokojnosť, šiel pekne presne, bavilo ho, posúvame sa ďalej.


Tuesday, November 4, 2014

Rakovecké údolí

Trasa dokopy 12 km, polka po lesnej cestičke miestami dosť blátivej, posledná tretina po asfaltke.

Príjemný výlet, stretli sme dokopy 3 okoloidúcich - jednu tetu, skupinku skautov a nakoniec asi lesníka idúceho po asfaltke. Väčšinu času prcek navoľno, si to cupital 20+m pred nami, ale dával si pozor, aby na nás stále videl. Na privolanie sa pekne vracal, buď hneď alebo potom ako som sa mu schovala :)


Cestou po asfaltke som ho vyhnala "voľno" na pole, najprv sa tváril že čo po ňom chcem, a potom tam našiel nejaké myši alebočo, a nechcelo sa mu vrátiť, oblude malej. Rozmýšľam, či nenaučiť privolanie aj na píšťalku, lebo krik neni naďaleko tak dobre počuť.