Včera ráno sme stretli našu prvú psiu kamarátku - 12 týždňovú českú strakatú psicu Barunku. Býva o jeden blok ďalej, takže sa asi budeme celkom často stretávať. Krásne sa spolu vyblbli, a tak miesto zvyčku cesty po mlieko sme si to otočili nazad domov sa dospať :) Jej majiteľ nám poradil blízku šteňaciu škôlku, ktorá býva v stredu, tak sa tam dúfam už tento týždeň pozrieme.
Večer sme sa boli pozrieť v nákupnom centre - kúpiť košík, aby sme mohli začať spoznávať mhd zvnútra (a chodiť na výlety), zájsť niekde medzi veľa ľudí, a potom si ísť zase niekde zaňuchtiť. Človek by povedal, že keď sme vonku hodinu a pol, z toho veľa času medzi kopou ľudí, potom stopujeme, a aj sa kus prejdeme, tak bude odrovnaný, naje sa a zaľahne. Čo pred podaním večere tak aj naozaj vyzeralo. Akurát po zjedení večere dostal druhý dych, vrtuľu do zadku, a šialenú chuť kúsať. To už sme sa (phew!) naučili normálne zvládať bez nových kúsancov, akurát že tesne po večeri asi neni úplne najlepšie naháňať sa za handričkou ako zmyslov zbavený - a tak nás zachránilo UCHO, ktoré si ešte hodinu žužlal, kým bol konečne dosť unavený na to, aby po jeho zobratí šiel spať.
Z nežravca sa pomaly stáva žrútko, väčšinu porcií už vylíže dočista a potom ešte na mňa hladne v kuchyni pozerá. Už ani nieje úplná kosť a koža (a chlpy!) ako na začiatku. Ja síce nevidím, ako sa zväčšuje, ale ľudia ktorých na ulici stretávame sa tvária, že ten macík sa nejak zväčšil, odkedy ho naposledy videli.
Ráno sme sa boli zaočkovať. Dostali sme popri tom prednášku na tému - granule sú jediný správny spôsob, ako kŕmiť psa. Len škoda, že ako najlepšie odporúčal RC, Eukanubu, ProPlan. Okrem toho sme sa zvážili, a máme celých 7kg.
No comments:
Post a Comment